Ahojte vsetci..Mam 17 rokov a tak pripadam si niekedy sko keby som mala socialnu fobiu...Stale si kladiem otazky..co ak sa nieco stane? co ak ma budu ohovarat ked spravim to a tamto? neznasam premeriavace pohlady ci v skole alebo na ulici...Ale dokazem sa aj uvolnit ci na disco alebo niekde kde poznam ludi...No pri tancovani s inym novym clovekom sa citim taka nesvoja..Vyzeram fajn? Poviem si ach urcite ako hlupana :( A ako tancujem? Och uz radsej nejdem tancovat lebo sa urcite strapnujem...Myslim ze vsetko zacalo prichodom strednej skoly...Bolo to nie co strasne..Teraz som tretiacka na Obchodnej akademii...Hovori sa ze v tejto skole vyrastaju komunikativni, nebojacni ludia...Obcas si pripadam akoby som tam nemala byt...Aj ked viem ze moje znamky su opakom...Viem napisat aj ten najkrajsi umelecky opis...Ale ak by som ho mala ist precitat pred celou triedou zacala by som sa triast, za kazdym slovom by mi presla horucava po chrbte a zasa by som nieco skomolila... V druhom rocniku to bolo na nevydrzanie...Bala som sa prihlasit ked som nieco vedela, ked sa nikto neprihlasil...Ale niekedy som tomu strachu celila myslela som si ze je to moja povaha a ze sa chcem snazit...Az neskor som pochopila ze to nie je mosne aby som nad vsetkym stresovala... :( Nenavstevujem ziadneho psychologa, neberiem ziadne tablety...Myslim ze teraz sa to trochu zlepsilo ked viem ze sa jedna o fobiu :( Ale neviem ci je to to ono... Dozvedela som sa ju teraz na zaciatku tretieho rocnika...Tak pytam sa..co to bude pri maturite? Skoncila som vyznamenana v druhom rocniku a aj tak som vysla len ako bifla :( Nedokazala som vetdy o nicom inom rozmyslat len o tom co si o mne iny myslia...Neviem mosno si to len namyslam...Ale uvazujem o navsteve odbornika...Ale nikdy nenaberiem odvahu vzdy si poviem ze nemam cas, alebo ze si musim premysliet co poviem nejako si to natlacit do hlavy :( neviem ako mam zacat odkial? Mam aj ine problemy a to napriklad ze este neviem ani co od zivota chcem, neviem sa sama rozhodovat vzdy musim poznat nazor druheho..napr. ak si vyberiem nejake tricko v obchode neviem ci si ho mam zobrat aj ked si myslim ze vyzeram v nom fajn a aj tak si ho nezoberiem lebo musim poznat nazor druheho napr. hlavne mojej mami pri nakupovani...Alebo Chodim s chlapcom uz rok aj pol a ja stale neviem ci chcem byt s nim alebo slobodna a uzivat si slobodu plnym duskom ale aj tak si poviem ze budem bez neho nemozna a budem sa citit sama a budem mi chybat...Chcem ho robit stastnym...Aj ked ja stastna nie som v nicom.. :(
Je toto fobia?
ahoj...mam 16 rokov a tiez rozmyslam, ci nahodou nemam socialnu fobiu..stale len rozmyslam ci sa nestrapnim, co si o mne ten druhy pomysli...ked som s cudzim clovekom tak neviem o com sa mam s nim rozpravat, a ked uz aj nieco vypotim tak to skomolim a vyjde z toho hrozna blbost...pred ludmi, ktorych poznam sa spravam normalne, ale akonahle mam napr. rozpravat pred nejakou skupinkou alebo pred triedou, hlavu mam zrazu ako vymetenu...jednoducho sa az prilis kontrolujem, a velmi mi zalezi co si o mne ostatni pomyslia...podla tohto clanku a-z-kupele.slovenske.info mam takmer vsetky priznaky....prosim poradte ako by som mohla svoje stavy aspon zmiernit...
je to počiatok FOBIE. Potrebuješ s tým niečo robiť, lebo sa toho nikdy nezbavíš. Bude sa to len stupnovať. Preáč, že píšemtak otvorene, ale poznám to. Mám už 28rokov a tiez mi to začalo na strednej. Chodím ku posychologičke, už rok, a vidim, že sa to zmirnuje a citim sa oveľa lepšie. Môže to suvisieť s rodičmi, ich vychovou. Ved na to spolu pridete. Držímprsty, nech najdeš tu pravu psychlogičku, lebo ja som vyskúšala už 5 a až táto mi pomáha.
to musis tak postupne...
keby to bolo take lahke zmenit to :/
ak je to tak ako pises, ze stale rozmyslas nad tym co si o tebe ludia myslia, hanbis sa precitat sloh pred triedou atd vsetko to ine co si pisala...tak je to len problem so sebavedomim... nie je to socialna fobia.... ja som mala ten isty problem, ale presne ako pisal mikymo, musis brat zivot z inej strany...naco sa stresovat nad hlupostami... myslim si, ze nepotrebujes radu odbornika, musis si to dat dokopy hlavne u seba a casom sa to zmeni...viem to z vlastnej skusenosti ..takze drzim ti palce:)
nie je to socialna fobia
skus brat zivot z inej strany, ja som presvedceny ze zijem jeden zivot (neverim v posmrtny zivot) takze ver si za kazdych okolnosti a zvykni si mat v ... ostatnych
Verim ti take pocity mam aj ja :( Tiez len nad vsetkym rozmyslam..Ako zmenit moj zivot...A ked sa uz aj snazim ho zmenit stale to zlyha pri prvej prilezitosti :(
ja takisto , tiez som vzdy len sama , stale nad vsetkym rozmyslam,premyslam a uz mi z toho sibe , a stale en stresujem , aj ked idem len busom do mesta , a zajtra idem na brigadu prvy krat (myslim tak ze do novej prace) (inac este chodim do skoly)a dnes uz mam z toho neskutocne stresy :(
Kks..keby som si to mohla aj ja mysliet...ze nie...stale len stresujem :( Za kazdu somarinu :( verkaaa aspon viem ze nie som sama :( Lebo ja som sama skoro vzdy :(
