Túto tému som založila preto, lebo som sama v minulosti trpela úzkosťami a depresiami a hľadala som radu aj v diskusiách na tomto fóre. Chcem len dodať silu všetkým ľuďom, ktorí trpia týmito chorobami a povedať im, že si musia veriť a dá sa z toho dostať. Navštevovala som aj psychiatričku a brala lieky, som už viac ako rok bez liekov a iných utišujúcich prostriedkov. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a mne táto choroba dala dosť veľa. Uvedomila som si, že šťastie je v maličkostiach a človek si je jeho strojcom sám. Za ten rok som skončila úspešne školu a našla som si prácu, kde je komunikácia s ľuďmi základom a vrtochy úzkosti tam nemajú šancu. Všetkým vám držím palce a ak sa niekto z toho pekla tiež dostal, pridajte svoj príbeh a povzbuďme spolu tých, ktorí s týmito hnusobami ešte bojujú.
Úzkosť a depresia - vyliečenie a prekonanie samého seba
tak aj ja pripajam svoj mail: ckckck@azet.sk. mozes mi, napisat, viviennn
viviennn, aj ja by som ti napisala, ak ti to neprekaza... ale aky mas mail?
bambulka napisala som ti na mail dufam, ze ti to pride...
Libus urychlene vyhladajte psychologa...To je jedine riesenie...Drzim vam palce...Ak by ste mali nejake otazky poslite mail...
libuš, pozri na temu "Depresia a panicka porucha", tam sa uz o tom, ako sa z toho da dostat, popisalo vela. Ja som to tiez zvladla pri dvoch malych detoch - da sa to!
viviennn, nie je to fraza, len ludia zabudli, ake je to dolezite, zenu sa za nepodstatnymi vecami... Prave kvoli tomu pokladam to, co som prezila, za velky dar. Bolo to peklo, ale posunulo ma to o poriadny kusisko dopredu, a preto nelutujem. Sice viem, ze budem bojovat cely zivot, ale teraz uz aspon mam pocit, ze ta cesta ma spravny smer a stoji za to...
Taktiez mi hovoris z duse...Uzkosti som si prezila a este tomu nie je ani rok...Brala som lieky (este si obcas dam) a este stale bojujem a myslim, ze este aj dlho bojovat budem...Avsak je pravda ze tato choroba mi dala aj vela pozitivneho aj ked to mozno vyznie trochu blaznivo.Na jednej strane to bolo najhorsie obdobie ake som kedy zazila ale na druhej strane som pochopila vela veci hlavne to ako ovladame svoje telo a co strach s nami dokaze urobit. Tomu by ste neverili...Lebo ako sa vy nadstavite a co si poviete, tak sa bude aj vase telo chovat.Je to tazke. Nelutovat sa a mat stale usmev a byt silny. Obdivujem kazdeho kto toto prekonal a drzim palce vsetkym. Ak by niekto mal podobny problem nech mi napise email...skusim pomoct.Hlavne sa nehanbite vyhladat psychologa. A teste sa z malickosti. Je to sice fraza ale funguje to...
Hovoris mi z duse. Najdolezitejsie je prekaonat sameho seba, prestat sa lutovat a zacat bojovat. Niekedy sa az cudujem, ako malo ludi sa o to snazi - akoby ocakavali, ze staci najst nejaku zazracnu tabletku a vsetko bude v poriadku, ale same od seba to nepojde! Ked sa chce, tak sa da, len treba chciet a bojovat!
