suhlasim s beskyd, vo vsetkom, musim povedat......
...aj ked, nepopieram, su muzi, ktori sa zenit :chcu:, ale to su okolo mna povasine ti veriaci, teda zase maju to "nakazane" cirkvou a neorzmyslaju...oni nerozmyslaju potom vobec, lebo su proste stastni, ze su zenati......lebo to "tak ma byt"....
...dalej, muzi su spokojni, viac-menej, v manzelstve kvoli Full service co dostavaju - sex, oprate a vyzehlene pradlo, poriadok doma, tepla strava, "istota" ze ta ich sa povacsine nezapletie s inym.....
...potom su tu taki, neveriaci, ktori sa zenia z neskorsom veku, ale tiez len preto, lebo "to tak ma byt", napriklad moj priatel sa som mnou chce ozenit /o par rokov, teda o jeden-dva/, lebo to tak ma byt, ze dieta ma vyrastat v takej "kompletnej" rodine v mazelstve. Uz pokrok je ze sme teraz tehotni /planovane/ a netrval na svadbe /moja vychova:-)))/....svadba bude o taky rok-dva...ja dufam, ze nikdy, ale to sa mi asi nesplni:-)))
...a taki, co sa ozenia, lebo neplanovane otehotneli /a su sprosti lebo pre vacsinu muzov otehotnenie partnerky automaticky rovna sa svadba...../ co je fakt proti mojnmu chapaniu...ale to preto, ze asi som nenormalna :-)))...no a tito sa potom povascine rozvedu /co by si mohli usetrit, keby si pred svadbou prestudovali statistiky a chut sobasit sa v takych podmienkach by ich urcite presla/....
...ja neviem, som zena, a uprimne, fakt uprimne, mam niekedy take myslienky, ze fajn by bolo sa vydat len z toho dovodu, ze ak sa nieco polovicke stane, budem zabezpecena. /fuj, hanbim sa za seba/..alebo v pripade rozvodu dostanem polovicu jeho majetku nadobudnuteho pocas manzelstva. Ale potom sa sama pred sebou zahanbim, pretoze taketo zmyslanie je scestne,aj ked, povedane uprimne, pre zeny je casto normalne a bezne...je kopec zien, co sa takto prizivuju na muzoch.....to je realita.....
.....teda musim uznat, ze su obcas slabe chvilky, ked mam taketo hriesne myslienky, /je to viac menej zo strachu, lebo teraz ked cakame babatko, a kazdy z nas oboch je este bezdetny, tak neviem, co ocakavat...ake naklady, aky cas to bude potrebovat, proste idem do neznameho a mam trochu strach, aj ked radost mame neskutocnu./....
.....ale taketo "chamtive" myslienky velmi rychlo ma prejdu. som od prirody zial prilis hrda na to, aby som si brala, co mi nepatri a co som si nezadovazila sama...zarabam dost a viem sa o seba postarat......takze sa normalne hrozim toho /mam az paniku:-))/, ze pocas materskej ma bude musiet scasti partner zivit /to neviem este ako prezijem.../...ale asi to tak ma byt, inak si neporadim, pretoze aspon rok chcem s babatkom byt doma......
Takze sorry, nie som sice zenaty muz, ale chcela som prispiet:-)))