ja viem že je tu podobných tém vela, ale nevládzem, srdce mi ide roztrhnút, je to strasné. Boli sme spolu 2,5 roka nevravím, boli medzi nami hádky, ale nič velké. Milovala som ho každým dnom viac, bol to chlap mojich snov, ked sme ako 12 roční dostali v škole tému aký by mal byt moj partner, jeho výzor, vlastnosti,povaha sedeli nanho. Bol krásny, s čiernymi vlasmi vyšportovanou postavou, mal ukončenú vysokú školu, dobrú prácu, v 23 rokoch si kúpil byt, auto, bol poriadkumilovný, nefajčil, šikovný do všetkého či do varenia, techniky, alebo mužských prác, nič mu nerobilo problém. Miloval ma velmi, cítila som to, boli sme spolu vela, a vždy sme mali čo robit, chodili sme na kúpalisko, prechádzky, dovolenky, kina s kamošmi von. Ešte pred týždnom mi písal, aký je štastný že ma má, ako ma miluje, nevedel sa dočkat kedy prídem k nemu a z milovania som cítila že som prenho doležitá a o týžden je všetko inak, povedal, že by sme sa nehodili k sebe, vraj on chce aktívnejší vztah a teraz che byt sám, že chyba nie je vo mne ale v nom, lebo on je sebecký. V lete som sa mala k nemu nastahovat, pred troma týždnami som spravila bakalárske štátnice, pomáhal mi so školou, pri písaní bakalárky, nútil ma učit sa ked sa mi nechelo, a ked som zoštátnicovala bol nesmierne hrdý na to jeho mama mi šila šaty, proste všetko bolo ok. A teraz na promociach tam budem sama, nebude tam somnou osoba, ktorá ma tak dlho podporovala ja sa tam zosypem. V zime sme mali krízu, videla som na nom že je unudený, že nie je štastný, ale všetko popieral, vravel že ma miluje, že si to vymýšlam, tak som si myslela že mi fakt hrabe, ale teraz bolo všetko v pohode, nevedel sa ma dočkat, ked sme 3 dni neboli spolu aspon na chvilku skočil ku mne aby ma videl. V poslednom čase velakrát chodil cez víkendy bezomna s kamošmi, ja som sa učila a neviem či si uvedomil, že sa chce bláznit, alebo neviem. Problém bol aj v tom, že som si nevedela nájst prácu, bývame v malom meste a najvačšiu fabriku zavreli do ktorej som mala aj ja nastúpit, velakrát videl na mne že sa trápim, nechcel aby som odišla do iného mesta, lebo to by znamenal koniec, cez týžden by som bola tam, víkend škola vobec by sme sa nevideli a kvoli tomu som sa k nemu nemohla nastahovat, nemám totiž príjem a neviem či aj to v tom nespravilo rozhodnutie, ale kvoli tomu zničit vztah ktorý by fungoval a pokazit štastie ludi? Neviem čo robit, som uplne sama, všetky kamarátky pracujú a ja nemám nič, som zavretá sama a 5 minút sa mi zdá ako hodina, mala som íst na leto do rakúska, ale nevyšlo to nie z mojej strany a aj ked si hladám niečo všetko je obsadené, ako zabudnút a zmierit sa s tým, že ho nepobozkám, že ho neuvidím, že už ku mne nepríde? Proste prišlo to tak nečakane, mojím rodičom v štvrtok vravel, že chce aby sme spolu bývali a v stredu sa rozíde. Bol pre mna dokonalý, bola som nanho pyšná a teraz v 25 som sama, toto som od neho dostala na promocie
Prišla som o lásku svojho života
ano to by bolo najlepšie, ale je to tažké, posielam si životopisy do iných miest, ale všetci odpíšu že dakujú, ale uprednostnia niekoho iného, bola som párkrát v blave na pohovore a nič, iba som minula 20 eur na cestu, na to tiež nemám zbytočne vyhadzovat kamarátky mám ale robia každý den 12 hodín a kým prídu z práce je 9 hodín večer, sú unavené nie to ešte moje problémy počúvat
zuzi, je to velmi tazke, ja si to uvedomujem, nebudes moct spavat, ani poriadne jest, ale casom zistis, ze zo dna na den to zvladas lahsie... najlepsie by bolo ak by si si teraz nasla pracu, do ktorej by si sa mohla naozaj vlozit, kludne aj odist do ineho mesta, zmenit prostredie, spoznat novych ludi, nech nie si sama a nech na to stale nemyslis, urcite mas v okoli nejaku skvelu priatelku, ktora bude ochotna s tebou teraz v tych tazkych casoch travit viac casu, ja som taku mala ked mi bolo tazko a velmi mi to pomohlo, hlavne nebyt sama a dal si z dohladu vsetko co ti ho pripomina, nech ho nemas stale na mysli, aj ked to asi zo zaciatku aj tak neovplyvnis... drzim palce...
ja viem, máš pravdu, ale on bol ten s ktorým som chcela ostat, pred ním sa mi skončil 3 ročný vztah, ten som ukončila ja a o pol roka som sa dala dokopy s ním, bála som sa, že ma sklame, videla som na nom že prenho nebudem dost dobrá, ale on ma svojou láskou vyviedol z omylu, stále chcel byt somnou, či už išiel s rodičmi na nákupy, alebo na služobku. Ja som totiž taká, že nejdem do ničoho bezhlavo prvých 5 mesiacov som ho až tak nemilovala prišlo to postupne, ja som totiž tak, že u mna nie je to, že sa do niekoho zalúbim a postupne ho prestanem mat rada, práve naopak, ked vidím že máme spoločné názory, záujmy, vtedy začnem naozaj milovat. Ako mám po takejto skúsenosti niekomu verit, ked mi bude vraviet že ma miluje a chce byt somnou? Lebo pred týždnom ešte chcel aby som sa k nemu nastahovala...
Zuzi, je mi to strašne ľúto!!!
Také veci sa bohužiaľ stávajú...muži opúšťajú ženy, ktoré ich milujú (a naopak). Opúšťajú aj svoje manželky, deti...a život je už iný, ale napriek tomu musí ísť ďalej. Človek si myslí, že vie odhadnúť smer svojho života aspoň nasledujúcich pár rokov a v jeden deň sa všetko zmení a ty musíš začať takmer odznova. V tom je tá hrôza.
Teraz je pre teba dôležité, aby si pochopila, že môžeš, dokonca MUSÍŠ smútiť, proste si to musíš odžiť, aby mohlo byť lepšie.A lepšie bude! :) Keď si predstavíš samu seba o pár rokov, myslíš, že budeš stále smutná? Opustená? ...Keď sa na to pozrieš rozumom, prečo by to tak malo byť? :)
Určite ti bude v najbližších mesiacoch veľmi ťažko. Ale život ti postupne prinesie nové nádeje, len musíš byť trpezlivá. (a 25 rokov je len začiatok života, to nevieš?)
