ja viem že je tu podobných tém vela, ale nevládzem, srdce mi ide roztrhnút, je to strasné. Boli sme spolu 2,5 roka nevravím, boli medzi nami hádky, ale nič velké. Milovala som ho každým dnom viac, bol to chlap mojich snov, ked sme ako 12 roční dostali v škole tému aký by mal byt moj partner, jeho výzor, vlastnosti,povaha sedeli nanho. Bol krásny, s čiernymi vlasmi vyšportovanou postavou, mal ukončenú vysokú školu, dobrú prácu, v 23 rokoch si kúpil byt, auto, bol poriadkumilovný, nefajčil, šikovný do všetkého či do varenia, techniky, alebo mužských prác, nič mu nerobilo problém. Miloval ma velmi, cítila som to, boli sme spolu vela, a vždy sme mali čo robit, chodili sme na kúpalisko, prechádzky, dovolenky, kina s kamošmi von. Ešte pred týždnom mi písal, aký je štastný že ma má, ako ma miluje, nevedel sa dočkat kedy prídem k nemu a z milovania som cítila že som prenho doležitá a o týžden je všetko inak, povedal, že by sme sa nehodili k sebe, vraj on chce aktívnejší vztah a teraz che byt sám, že chyba nie je vo mne ale v nom, lebo on je sebecký. V lete som sa mala k nemu nastahovat, pred troma týždnami som spravila bakalárske štátnice, pomáhal mi so školou, pri písaní bakalárky, nútil ma učit sa ked sa mi nechelo, a ked som zoštátnicovala bol nesmierne hrdý na to jeho mama mi šila šaty, proste všetko bolo ok. A teraz na promociach tam budem sama, nebude tam somnou osoba, ktorá ma tak dlho podporovala ja sa tam zosypem. V zime sme mali krízu, videla som na nom že je unudený, že nie je štastný, ale všetko popieral, vravel že ma miluje, že si to vymýšlam, tak som si myslela že mi fakt hrabe, ale teraz bolo všetko v pohode, nevedel sa ma dočkat, ked sme 3 dni neboli spolu aspon na chvilku skočil ku mne aby ma videl. V poslednom čase velakrát chodil cez víkendy bezomna s kamošmi, ja som sa učila a neviem či si uvedomil, že sa chce bláznit, alebo neviem. Problém bol aj v tom, že som si nevedela nájst prácu, bývame v malom meste a najvačšiu fabriku zavreli do ktorej som mala aj ja nastúpit, velakrát videl na mne že sa trápim, nechcel aby som odišla do iného mesta, lebo to by znamenal koniec, cez týžden by som bola tam, víkend škola vobec by sme sa nevideli a kvoli tomu som sa k nemu nemohla nastahovat, nemám totiž príjem a neviem či aj to v tom nespravilo rozhodnutie, ale kvoli tomu zničit vztah ktorý by fungoval a pokazit štastie ludi? Neviem čo robit, som uplne sama, všetky kamarátky pracujú a ja nemám nič, som zavretá sama a 5 minút sa mi zdá ako hodina, mala som íst na leto do rakúska, ale nevyšlo to nie z mojej strany a aj ked si hladám niečo všetko je obsadené, ako zabudnút a zmierit sa s tým, že ho nepobozkám, že ho neuvidím, že už ku mne nepríde? Proste prišlo to tak nečakane, mojím rodičom v štvrtok vravel, že chce aby sme spolu bývali a v stredu sa rozíde. Bol pre mna dokonalý, bola som nanho pyšná a teraz v 25 som sama, toto som od neho dostala na promocie
Prišla som o lásku svojho života
už je to skoro mesiac je mi strašne zle, neviem bez neho byt, pisala som mu, nechce žiaden vztah, vraj sa na to necíti. Som velmi neštastná, neviem bez neho vydržat, tolko zážitkov a pekných chvíl som s ním zažila, čo mám robit?
zuzi: email hotie22@azet.sk...tiez si myslim, ze mame o com (aj ked neprijemne veci)
slima, vieš mi dat na seba aj iný kontakt? Napr ICQ, alebo Facebook? My si máme o čom pokecat
zuzi: ja som ho este aj v bakalarke mala medzi podakovaniami...ked si ju teraz otvaram (dorabam ju na diplomovku), tak si spominam ako sme to davali dokopy...ako dlho ste od seba? Aj ja som to chcela davat dokopy, tyzden potom ako som mu prisla na neveru, sme sa stretli a on bol strasne chladny...bolelo to :( a aj som mu obcas napisala...este aj teraz, ale len tak normalne (co robi, ako sa ma) a vies co bol vrchol? Ked mi od neho dosla sparava (vypadala ako hromadna sms) ze meni cislo a nove da vediet - to bola ina facka...
tak asi máme podobný osud, ja som si tu tiež neviem nájst prácu, jediné čo ma tu držal bol on, teraz aspon nemám kvoli čomu tu ostat, ked sa naskytne príležitost, idem. Dnes som mala promocie, zvládla som to celkom v poho, ale chýbal tam, proste on tam mal byt, lebo on ma najviac za tie 3 roky štúdia podporoval, tak mi to prišlo lúto. Už mu nevolám, prvých 5 dní som sa pokúšala to urovnat a prosila sa mu, no vidím že to nemá zmysel tak to nechám tak. Strašne ma to mrzí, že nám to nevyšlo, ešte velmi dlho vo mne ostane, ale neostáva mi nič iné ako sa s tým zmierit a čas ukáže či to bolo správne rozhodnutie...
jezisi...to ako keby som citala o sebe...este aj tie statnice a jedno s druhym...my sme dolatili na to, ze som odisla z mesta, kde on byvala a ja som studovala (potrebovala som jednoducho ist na rok aj domov a nasla som si aj pracu na ten rok) a teraz som sama...dokonca aj praca sa skoncila a ja teda nemam ani pracu, ani priatela - ten ma vyneil za kolegynu...starsne to boli. Ako to riesis?
laskou tvojho zivota bude ten, ktory ta bude opatrovat a starat sa o teba, ked ti budu uz musiet vymienat plienky. a bude to robit s laskou a rad.
dovtedy to budu "len" lasky. neboj sa, cas to vyriesi. najlepsie pre teba :)
no tak nič iné ako sa s tou skutočnosťou zmieriť, je prestať sa utápať v myšlienkach na neho.. pekne všetky fotky, veci od neho, čo ti ho pripomínajú, schovat do jednej krabice.. alebo rovno vyhodiť!
viem, že je to čerstve, bolí to..ale za slzami nevidíš aký je život inak krásny a aj krátky-a preto nemar dni, čo máš plačom a myšlienkami na niečo, čo sa nevráti. jednoducho je to debil a ked su mu prednejší chalani a peniaze..tak ty by si s takým chcela byt? myslim,ze nie :)
pochybujem, on je typ, ked niečo vyhlási, za tým si stojí. co si povie to bude, ked si povedal, že si kúpi byt, kúpil si byt a nikto ho od toho neodhovoril. A ked povie rozchod tak rozchod, nevráti sa spat
