Prišla som o lásku svojho života

ja viem že je tu podobných tém vela, ale nevládzem, srdce mi ide roztrhnút, je to strasné. Boli sme spolu 2,5 roka nevravím, boli medzi nami hádky, ale nič velké. Milovala som ho každým dnom viac, bol to chlap mojich snov, ked sme ako 12 roční dostali v škole tému aký by mal byt moj partner, jeho výzor, vlastnosti,povaha sedeli nanho. Bol krásny, s čiernymi vlasmi vyšportovanou postavou, mal ukončenú vysokú školu, dobrú prácu, v 23 rokoch si kúpil byt, auto, bol poriadkumilovný, nefajčil, šikovný do všetkého či do varenia, techniky, alebo mužských prác, nič mu nerobilo problém. Miloval ma velmi, cítila som to, boli sme spolu vela, a vždy sme mali čo robit, chodili sme na kúpalisko, prechádzky, dovolenky, kina s kamošmi von. Ešte pred týždnom mi písal, aký je štastný že ma má, ako ma miluje, nevedel sa dočkat kedy prídem k nemu a z milovania som cítila že som prenho doležitá a o týžden je všetko inak, povedal, že by sme sa nehodili k sebe, vraj on chce aktívnejší vztah a teraz che byt sám, že chyba nie je vo mne ale v nom, lebo on je sebecký. V lete som sa mala k nemu nastahovat, pred troma týždnami som spravila bakalárske štátnice, pomáhal mi so školou, pri písaní bakalárky, nútil ma učit sa ked sa mi nechelo, a ked som zoštátnicovala bol nesmierne hrdý na to jeho mama mi šila šaty, proste všetko bolo ok. A teraz na promociach tam budem sama, nebude tam somnou osoba, ktorá ma tak dlho podporovala ja sa tam zosypem. V zime sme mali krízu, videla som na nom že je unudený, že nie je štastný, ale všetko popieral, vravel že ma miluje, že si to vymýšlam, tak som si myslela že mi fakt hrabe, ale teraz bolo všetko v pohode, nevedel sa ma dočkat, ked sme 3 dni neboli spolu aspon na chvilku skočil ku mne aby ma videl. V poslednom čase velakrát chodil cez víkendy bezomna s kamošmi, ja som sa učila a neviem či si uvedomil, že sa chce bláznit, alebo neviem. Problém bol aj v tom, že som si nevedela nájst prácu, bývame v malom meste a najvačšiu fabriku zavreli do ktorej som mala aj ja nastúpit, velakrát videl na mne že sa trápim, nechcel aby som odišla do iného mesta, lebo to by znamenal koniec, cez týžden by som bola tam, víkend škola vobec by sme sa nevideli a kvoli tomu som sa k nemu nemohla nastahovat, nemám totiž príjem a neviem či aj to v tom nespravilo rozhodnutie, ale kvoli tomu zničit vztah ktorý by fungoval a pokazit štastie ludi? Neviem čo robit, som uplne sama, všetky kamarátky pracujú a ja nemám nič, som zavretá sama a 5 minút sa mi zdá ako hodina, mala som íst na leto do rakúska, ale nevyšlo to nie z mojej strany a aj ked si hladám niečo všetko je obsadené, ako zabudnút a zmierit sa s tým, že ho nepobozkám, že ho neuvidím, že už ku mne nepríde? Proste prišlo to tak nečakane, mojím rodičom v štvrtok vravel, že chce aby sme spolu bývali a v stredu sa rozíde. Bol pre mna dokonalý, bola som nanho pyšná a teraz v 25 som sama, toto som od neho dostala na promocie