Som 13 rokov vydatá, mám niečo po 40-tke a nebaví ma žiť s mojim mužom.Nie je zly len taky zvlaštny.Za cele tie roky si nepametam, žeby sa on začal so mnou o niečom rozpravať,nič mi nepovie o svojich rodičoch alebo súrodencoch,jeho mama vie o ňom viac ako ja,bývame v dome ktorý postavil za slobodna s otcom, lebo si nevie predstaviť život v paneláku ale jeho najoblubenejšia činnosť je pozeranie telky v ležiacej polohe,dom ešte nieje dokončený a už ho treba opravovať ale "niet za čo",o deti sa stará, vozí ich zo školy a do školy, pozerá s nimi telku a hrá s nimi hry,ale že žijeme od výplaty k výplate, a deťom okrem iného treba aj kúpiť niečo na oblečenie,aj s nimi niekam ísť aj im niečo našetriť,to ide nejako mimo neho.
Nebaví ma žiť s mojim mužom
Prečo mi to, čo si napísala, znie ironicky????
Prepáč, ak si to myslela vážne.
Ja už vlastne ani neviem, čo by som od toho môjho chudáka muža chcela.Aby sa so mnou sem-tam porozprával?Alebo aby doma niečo urobil a možno aby sme si niekedy vyšli inam ako na nákup do supermarketu?Veď môžem byť šťastná, že pracuje,že nepije a že ma nebije.A sem-tam sex.No som ja normálna keď chcem niečo viac? Už teraz viem že nie, ďakujem.
p.s.iného som si zatial nehladala a pri mojich nárokoch a ich možnostiach asi by som aj tak hľadada márne, takže nie
Milá Marlenn, určite je vyčerpávajúce starať sa o rodinu, to by sme my, matky, mohli rozprávať takmer všetky.
Keď sme sa raz vydali a máme aj deti, nemožeme myslieť len na svoje práva, ale hlavne povinnosti.
Dobre ti tu už dievčatá napísali, že domácnosť riadi vačšinou žena. Veď nie nadarmo sa hovorí - muž je hlavou rodiny ale žena krk, ktorý s tou hlavou točí.
Točiť treba len tak, aby sa tá hlava nezakrútila.
Ak dáš návrh na nejakú činnosť a hoci to manžel nevymyslel, ale je ochotný to vykonať, čo viac možeš chcieť. Sú rodiny, kde si peniazmi možu vystlať posteľ a pohody tam nie je, ich deti chodia s kľúčikom na krku, rodičov vidia
tak lepšie 1-2krát do roka na luxusnej dovolenke, ale nevedia, čo je to žiť v rodine.
Ja som vyrastala v skromných pomeroch, ale ako šťastné dieťa milujúcich rodičov. Teraz v manželstve v skromnosti pokračujeme. Stavali sme dom,študovali a študujeme deti na VŠ, peniaze treba veľmi dobre zozvrhnúť, aby nechýbali. Za 25 rokov manželstva sme boli 1x na dovolenke /len na Slovensku/, nemáme na prepychové dovolenky, ani na značkové šaty. Naše deti ale poznajú oboch rodičov a spoločné výlety do prírody, sánkovanie, bicyklovanie, kúpalisko...
Pre mňa sú najkrajšie chvíle, keď sme všetci spolu doma /napr. Vianoce.../
Od detí krivdy na to, že sme nechodili k moru a do Álp na lyžovačky nepočujeme, hoci sú už dospelé, často s úsmevom spomínajú na príhody spolu zažité.
Je treba si stanoviť priority života, tešiť sa z toho, čo máme a nestrácať energiu ľutovaním toho, čo by sme chceli mať.
Marlenn, skús sústrediť svoju energiu a sily na to, aby si správne motivovala manžela, aby bol aktívnejší pre rodinu, muži si radi nechajú poradiť aj rozkázať, len im to netreba podávať ako rozkaz. Roky rýchlo plynú, detí rastú, ani jeden moment prežitý s nimi, ani jeden deň prežitého života nevrátime. Nepremárnime to nespokojnosťou.
Chapem. Aspon ma o deti zaujem ten moj o nic. Ked nieje v robote tak lezi na gauci a postavi sa len ak ide na wc alebo do chladnicky. Ziadny zaujem o nic. Nikdy nebol s detmi niekde von, ani doma nic neurobil. Nevie ani srubu dotiahnut. Umyvadlo mi kvapka, všetko tu pada a on mi povie ked mi to vadí nech si to opravim. A kazdy den flasa vinka a drieme na gauči prichmeleny, no hroza. neznasam ho..
Do manzelstva maju partneri vstupovat s predsavzatim: co mozem pre mojho partnera urobit" nie co z toho ja dostanem.
Ked sa taki dvaja stretnu, manzelstvo je vyborne.
Ak nemas taky zaujem, nezen sa/nevydavaj.
A rozhodne nemaj deti, lebo tam je ta obet este vacsia.
Ked uz ale taku hlupost spravis, musis si uvedomit, ze cesta na spat je nemozna a vyrovnat sa s tym podla moznosti, ked nechces trpiet cely zivot a pripadne pokazit zivot aj inym ludom.
chodi do prace, po praci sa hrá s deťmi. chodí pre ne do školy a zo školy. to je fakticky typ muža, čo len tak ľahko nenájdeš.
neviem, mna by netrápilo ze netrkoce o svojej rodine.
nie každý má organizačný talent. vzdy je to tak, ze jeden z partnerov to musí ťahať. a nie vzdy je to muž. vlastne vacsinou to býva žena, lebo ona má pod palcom celu domacnosť.
ked od neho nieco chces, aby spravil, povedzme vymaloval, tak chodte spolu nakupit farbu, spolu si naplanujte co a ako, daj mu do ruky štetku a ty sa postaraj o ostatné. prid za nim s hotovym planom.