Miška
Ahoj Miši! Určite za ňou zájdi, ak cítiš, že to potrebuješ, choď. Nemáš sa prečo hanbiť a báť.. Pozri nič v zlom proti dôchodcom, ale tí chodia ku doktorom ako do potravín a niekedy kôli maličkostiam, alebo len aby si pokecali a nič si z toho nerobia a sú spokojní, takže nemaj vôbec strach, od toho tam je, aby ti pomohla a určite bude rada ak sa tam objavíš aj častejšie, pretože bude mať možno pocit, že od nej tú pomoc chceš :-) Ale chápem ťa, aj ja mávam takéto pocity, hlavne pri priateľoch, stále si myslím, že ich priveľmi otravujem a obťažujem a že som úplne trápna a hlúpa ooproti nim a podobne. Ale, aj keď tie pocity niekedy nedokážem ovládať, viem, že to patrí k tej chorobe a že to vďaka nej sa občas zvláštne chovám.. A čo sa týka tých drahých liekov, Miši, ak ti naozaj pomohli, skús sa poradiť s rodičmi, či by ti s nimi finančne nepomohli, ak sú dobré, určite im bude prednejšie to, že vďaka ním sa budeš cítiť lepšie ako pár peňazí naviac. Skús ich osloviť, dobre?? Sľub mi to :-) No a čo sa týka mňa, tráviace ústrojenstvo už tak nebolí, no nemala som vtedy zrovna dobrý deň, tak som môjmu brušku priveľmi ubližovala, tak mi to takto vrátilo a upozornilo ma.
Juj, už sa nemám kde vážiť, vzlyk :,( Všimla som si, že niekam zmizla váha, asi ju predo mnou po mojom malom výlete do nemocnice ukryla mama. Tuším si budem musieť ísť kúpiť vlastnú.. :))
Tak sa maj zatial krásne, zahoď strach za hlavu, lebo strach je najväčší nepriateľ človeka a užívaj si hrejivého slniečka, drž sa, papa :-)