Bulímia,anorexia

Nestíham sa prihlásiť, tak som trošku upravila nick...nestíham nič napísať, lebo mám hrozný frmol v práci, ale...
123456, nechápeš, o čo tu ide, vôbec nevieš, akú úlohu tu alternatíva zohráva...keby si sem chodila čatsejšie,alebo prežívala to, čo my, chápala by si...nemá zmysel, aby ti niekto niečo vysvetľoval, my vieme, že nám alti pomáha...

Ahoj Dejna. Ak by sa Ti náhodou chcelo a prečítala si si staršie články (vlastne prvé odo mňa a v téme BA boj vyhráš), tak by si sa tam našla. Viem presne čo prežívaš...presne, presne, presne...Ale môj posledný týždeň je tak trocha o niečom inom. Je to v téme boj vyhráš. Inak neviem, čo Ti mám na to povedať...je to sila....!

Ahojte, aj ja sa pomaly trápim s bulímiou. Trvá to už asi 4 roky. V poslednom čase je to intenzívnejšie. Denne niekoľko krát, hlavne, keď prídem domov z práce. V práci ma raz skoro kolegyňa odhalila, tak sa radšej kontrolujem, nič nejem, ale doma si to vynahrádzam. Prestať s tým? Verte, pokúšala som sa. Aj s odbornou pomocou. Vyhľadala som ju, pretože som začala mať aj iné problémy. Okrem depresivných stavov ma trápili aj problémy s búšením srdca. Všimla som si, že po vracaní mi ide z hrude vytrhnúť, samozrejme som sa naplašila. Odborná pomoc mi však veľmi nepomohla. Užívala som antidepresíva, depresie som nemala, ale ten hlavný problém to nevyriešilo. Na odporúčanie psychiatričky som navštevovala aj psychologičku, ktorá si účtovala 400 Sk na hodinu, lebo som tam chodila až po práci a ona už ordinačné hodiny nemala. Stálo ma to nemálo peňazí, namiesto pomoci a pochopenia som však cítila pohŕdanie aj zo strany psychologičky aj zo strany psychiatričky. Mala som si zapisovať denne "koľko" krát, a keď som sa aj snažila "to" obmedziť, boli pohoršené, že som to robila naďalej, aj keď k nim chodím . Ja som to brala ako môj prvý úspech, že som to obmedzila, fakt som sa snažila. Po niekoľkých mesiacoch bola moja peňaženka prázdna, pribrala som najmenej 5 kíl a dostala som sa tam, kde som bola predtým. Áno, chcela som s tým prestať, ale nie pribrať. Teraz sa cítim tlstá a vďaka odbornej pomoci aj menejcenná. A tých 5 kg neviem dostať zo seba preč. Podporu neočakávam ani doma. Som vydatá už 10 rokov, bývam s manželom a s 9 ročnou dcérou. Manžel si niečo všimol ešte minulý rok, robil si potom srandu pred priateľmi, že "grcám" , aby som schudla. Samozrejme som to poprela, povedala som,že mi bolo zle od žalúdka. Odvtedy si dávam pozor, aj tak je stále v práci, takže sa mi darí to udržať v tajnosti, ale viem, že jemu to prezradiť nemôžem, u neho pochopenie nenájdem. O tom,že som chodila k psychiatričke vedel, myslel, že je to len kôli depresiám a že sa z nich dostanem len liekami, ale ja som potrebovala niečo viac aj od neho. Bulímia je psychický problém, najskôr sa musí vyriešiť príčina, lieky nepomôžu. U mňa to začalo hádkami doma, vždy som sa šla potom vyvracať lebo mi bolo zle, bolel ma žalúdok. Trochu som schudla a to sa mi zapáčilo a veziem sa v tom už roky. Neviem si už pomôcť, nemá mi kto pomôcť. Odbornej pomoci neverím, kamarátky majú názor na bulimičky a anorektičky, že sú to vlastne slabosi, a rodine /mamine a pod/ to určite nepoviem, ani tá by to nepochopila. Hanbím sa zato, že som slaboch a neviem s tým prestať a keby to vedelo moje okolie, klesla by som v ich očiach. Preto som to chcela dať niekomu vedieť aspoň takto anonymne, nie ste samé, je nás dosť, len o tom nehovoríme, robíme to v tajnosti, trpíme nepochopením, depresiami, menejcennosťou, samotou a naše nepatrné náznaky na záchranu, alebo pomoc si okolie nevšíma. Všimne si to až keď je neskoro.

:)budme seci hippie:)

123456 :), co ti brani aby si aj ty tie kocky oslovila a pokecala si s nimi? :)

neviem ci pisem tak zvlastne, ze sa to neda pochopit, ale asi si nepochopila ani ten dalsi prispevok.. otazka, kto sa za tvojim nickom skryva nebola myslena tak, ze mas napisat svoje meno, datum narodenia, trvale bydlisko, cislo obcianskeho preukazu a podobne zalezitosti, a to, ze ci ma tvoje udaje admin alebo niekto iny ma vobec nezaujima.. pytala som sa, kto sa skryva za tvojim nickom, aby som dostala vysvetlenie na tuto otazku
trosku vseobecnejsie.. co ta priviedlo na tieto stranky a preco sem nadalej chodis.. mohla by si vysvetlit tu tvoju poloprofesionalnost.. myslim si, ze je bud profesionalita alebo amaterizmus, resp. zaujem u urcitu temu.. ked nabadas dievcata k tomu, aby si tu odhalili svoje duse a teda hovorili tu o svojich problemoch otvorene a nehrali sa na to, ze svet je len gombicka, preco si tak striktne proti tomu, ze odhalenie fint k nicomu dobremu nie je.. predsa celok tvoria castice a aby si poznala cely celok, potrebujes poznat kazdu casticu.. vsetko je na nieco dobre .. a definicia spustaca nie je vsetko.. spustac je len prvotny impulz, ktory vyvola dalsie reakcie a tie sa postupne nabaluju a uz to nie je len o spustaci.. tym, ze najdes spustac mozno najdes zaciatok choroby, ale aj ked ho odstranis a vysvetlis, neodstranis to vsetko okolo neho.. ved si zober obycajne choroby.. myslis, ze vedci skoncia svoje skumanie pri nejakej chorobe tym, ze definuju povodcu? asi nie.. lebo tym by nic nevyriesili.. je potrebne vediet vsetko.. UPLNE vsetko okolo toho.. nerobia to len tak, aby sa zabavili.. pri kazdej chorobe je potrebne vediet vsetko, teda nielen povodcu (spustac), priznaky, ale aj celkovy priebeh.. vsetko to, co sa moze pocas choroby vyskytnut, co sa pocas tej choroby deje..
a k tym tvojim dalsim vyjadreniam.. to ze som napisala, ze niektorym dievcatam ponukas pomoc aj tym, ze im sprostredkujes kontakt na odbornika, alebo si jednej ponukala stretnutie v lekarni, kedze nemala peniaze na lieky som si nevymyslela.. pytala som sa ta na to len preto, ze si tu nieco take pisala..
okrem toho si myslim, ze prva rada, ktoru by si tymto dievcatam mala davat je, aby vo svojom okoli, vo svojom realnom zivote vyhladali niekoho blizkeho aby sa mu zverili a aby ho poziadali o pomoc, lebo internetovy svet im nepomoze a nepomoze im k vylieceniu ziadne dalsie forum ani ty tym, ze tu prispievas .. mala by si im hovorit, ze s tou chorobou musia zacat bojovat hlavne ony same, ze ony sa jej musia postavit, ze nikto iny za nich bojovat nemoze.. ze pri tychto chorobach je podstatna komunikacia s odbornikom, ktory by im mal byt dovernou osobou, ktorej je potrebne povedat vsetko do detailov, vsetko co sa im deje v hlave a co kvoli tomu robia.. ze sa netreba za tieto poruchu hanbit, lebo cim viac budu klamat a cim viac budu tajit svoj problem pred svetom, tym horsi bude bludny kruh, do ktoreho sa zamotaju.. ze treba o vsetkom co tuto chorobu sprevadza otvorene hovorit a hladat realne riesenia a ziskavat odborne ci ine pohlady na danu vec, aby to zacali chapat aj z inej stranky, nez je ta stranka co im ponuka tato choraba, ze maju sa k tomu postavit celom a vyniest svoje problemy na svetlo sveta.. lebo neexistuje problem, ktory by sa nedal vyriesit.. existuje len strach, ktory brzdi mysel najst riesenie, a teda problem ukryty pred svetom sa neda vyriesit..

lejla..mozem vzdy..zaberie mi to cele tak dve a pol hodinky max a to stiham niekedy aj trikrat do dna(v tych blbsich pripadoch) inak som rada ak sa zadari iba raz... ci je to podozrive? nie len si vypocujem komenty ze vela jem a ze som zas pojedla aj to co nebolo moje. Na zachode ma vsak nemaju jak vidiet:)

vrr...ak sa môžem opýtať, Ty bývaš sama? ako to, že môžeš svoj každodenný rituál vykonávať hocikedy, kedy dojdeš domov? To na to ešte nikto neprišiel, nepočul ťa, neodhalil, nikomu nie je nič podozrivé?

alternativa, som ti chcela chcela popriat dobre ranko som sla spat o pol siedmej(sla by som aj skor ale vsetci vieme co somsla robit o pol piatej ked som dosla domov) ale sme sa tu tesne minuli asi..

Citujem zaver od jednej z Vas a dovolte mi poznamku - velmi mudry, konstruktivny zaver. TU MOZETE OTVORENE HOVORIT O SVOJICH PROBLEMOCH,NESKRYVAT SA ZE VAM JE FAJN, ZE SVET JE GOMBICKA. Tu je kazda na tej istej ceste a chape co je to ppp,...
Su situacie, ktore treba predychat, akekolvek problemy treba riesit - ak ich vieme riesit. A ak nie, tak sa vyriesia mimo nas. Plac je velka ocista - pri radosti a hlavne bolesti. Ale slzy nam nesmu branit vidiet realitu. Maju nam pomoct tie nase oci otvorit...