Bulímia,anorexia

dejna ja zasa každému prajem aby zažil na dva dni depresiu,preto aby si vážili duševné zdravie svoje aj iných,aby pochopili aký tažký pocit to je,aby vedeli porovnat ako je hore a ako dole.Cisto len ako očkovanie.

Inak ešte som zabudla podotknúť, že už tri roky nie som bulimička. Držte sa všetci. Dá sa to zvládnuť, ale nie je to ľahké.

Hlavne si začni vážiť sama seba. A navštív dobrého psychológa. Mne povedal raz jednu veľkú pravdu. Človek, ktorý má rád sám seba si predsa nebude takto ubližovať. Treba zmeniť svoj pohľad na okolie. To nemá vždy pravdu, a aj keď ju má, je len na tebe, ako spracuješ jeho názory. Hlavne sa nezačať nenávidieť.

Ahoj Deina,
mas velku sancu - chyt sa toho svetielka, Tvojej dcery. A uvedom si jedno: potrebuje mat vyrovnanu, zdravu mamu. Totiz inak si zbiera zarodky zdravotnych problemov do buducnosti aj ona. Je to tvrde, ale je to tak. muSIS ZABOJOVAT. A k manzelovi : ked bude pri sebe citit vyrovnanu a zdravo sebavedomu partnerku, zacne rozmyslat a mozno aj sa zacne pomaly menit. A ak nie, bude to jeho problem.
A teraz to najtazsie - ako sa postavit na vlastne nozky. Len zopar napadov : stretavaj sa s kamaratkami, zacni si pestovat nejake hobby, napr. cvicit pravidelne mimo byt /vyborna je joga/, daj sa na studium cudzieho jazyka - to sa da najst aj vecerny termin, ked s dcerkou zostane ocko. Vyber si nejaku pravidelnu cinnost tak, aby si vypadla z domu. Nebud nestastne, male ziena. Ide to, ver mi :o)

Ahoj, Betka.
Ja viem, v normálnom vzťahu by to tak fungovať malo, ale u nás bohužiaľ nie. Ja viem,čo to je za choroba, viem že to je už u mňa vážne, mám strach, napriek tomu s tým prestať neviem. Trpela som veľkými depresiami, užívala som lieky. O tomto vedel, len si neuvedomoval, že spúšťačom bol on. Aj na sedení so psychologičkou sme viac menej prišli na to, že kým bude prostredie doma aké je, nedostanem sa z toho. Nemám žiadnu oporu, túžim a snívam o tom, že mu to poviem, že ma objíme a povie, že to spolu zvládneme prekonať. Sú to len sny a zbytočne sa s nimi trápim. Bohužiaľ u nás to nie je o porozumení, vždy keď som sa dotávala do "nálad" depresie, mi vravel nech sa dám liečiť, že som debilná. Okrem toho som vraj hnilá a lenivá, on pracuje na celú rodinu skoro celý deň a relax neuznáva. Možno má pravdu, nič ma nebaví, pre nič sa neviem nadchnúť, ostáva mi len to jedlo. Je to ako závislosť, riešim si tak ťažké chvíle, potom vraciam a potom mám ešte ťažšie chvíle, lebo mám pocit, že som zasa zlyhala. Nemám už roky chuť na sex, beriem to len ako nutnosť, manžel to nevie pochopiť, nadáva, že som už hnilá a lenivá mať aj sex, alebo mám milencov a doma mi už "nechutí". Keby som mu povedala o mojom probléme, bála by som sa, že sa mi bude vysmievať, že to nepochopí a že to budú vedieť potom všetci v okolí.Keď som po jeho ponižovaní v depresii, neviem už normálne reagovať, zviera mi hruď, je mi na odpadnutie, srdce mi rýchlo tlčie, bolí ma hlava a cítim strašnú úzkosť, vykrikuje, aby som sa dala znovu liečiť a užívala antidepresíva. Kto depresiami netrpel, nevie, čo je to za bolesť. Neprajem to nikomu. Je to choroba ako každá iná, ale tabletkami sa to nevylieči. Ani bulímiou, aj keď mi pomôže, keď sa prejem a vyvraciam, ale len dočasne. Možno si pomyslíte prečo s ním vôbec ostávam, prečo sa nerozvediem. Jednoducho to nejde, analyzovali sme to už s kolegyňami, je to ťažké. Nemám sa o koho oprieť, ani o mamu sa nemôžem, cítim sa sama. Pri živote ma drží len dcéra, ona jediná doň vnáša trochu svetla.

ahoj Deina
Ja by som na tvojom mieste vysvetlila muzovi co je to bulimia.On si mysli ze to nic nieje ale je to choroba ktora sa musi liecit a nie sa z nej vysmievat.Clovek znej moze zomriet!Nechcem ta poucovat co to je za choroba len ti povedat ako by si mu to mala povedat potom by mu uz asi usmev zmrzol na tvari.A ak ta ma strasne rad tak podla mna by ti naozaj pomohol

Ahoj Dejna,
zrejme pristup kazdeho odbornika je rozny. Ja viem o systeme sedeni so psychologom pri PPP, kde sa tento nepyta na pocet "tazkych chvil", na jedalnicek, atd. Je to rozhovor o kazdodennych problemikoch, ide sa aj viac rokov do zadu. Zrejme forma terapie, ktoru si mala,Ti nesadla. A ani odbornicky, co je ale veeeelmi dolezite. Ale co tak smer Lejly :o)... Urcite sa to da byt opat stastna, spokojna, zdrava, hoci s kazdodennymi problemami. Zatial aspon pouvazuj, ci sa nepridas do inej temy :o)

caute kocky, aj ked sa vam zda ze je to malo, co ste dokazali, alebo ze ste nedokazali nic, bojujte dalej. Oplati sa, ja som si nikdy nemyslela, ze cely rok vydrzim nevracat, ze zjem aj tucne jedlo, a da sa.

ahojte neuspesne sa snazim bojovat....asi pred stvrt hodinou som sa najedla...a uz to je vonku scenar sa opakuje...nevladzem

Ahoj Leijla,
máš pravdu, našla som sa tam s tým rozdielom ,že mám pocit, že ty máš doma oporu. Som rada, že prežívaš, to čo teraz prežívaš, snívam o niečom podobnom. Držím ti palce, nech ti to vydrží. Díky za typ na tú druhú tému, tú som si nevšimla. Je tam mnoho cenných rád a povzbudenia. Budem tam prispievať aj ja.