Bulímia,anorexia

gabina

betka20:
Chyba Ti pozornost? Vadi Ti, ze sa ludia o Teba uz menej boja? Prekaza Ti, ze su stastni, ze si na dobrej ceste? Potrebujes ich stresovat a vydierat sebou? Lezie Ti na nervy, ze sa Tvoj zivot pomalicky dostava do spravnych kolaji?
Myslim, ze by si mala vydrzat a tu cestu prejst az na koniec. Je to Tvoj zivot, Tvoje zdravie, mozes byt hrda sama na seba, necakaj nic od druhych a spolahni sa len na to, co dokazes sama...Drzim Ti palce!

betka20

ahojte babenky uz strasne dlho som tu nebola.Ma sa strasne aj ked by som mala byt stastny co som dokazala.Ale mam sa hrozne nechcem to co som dokazala chcem spat vsetko.
Ked nieco zjem nemam ziadne vycitky aj ked to zjem o 7 vecer ale neskor.Pred zrkadlom si nenadavam a iba ak sa pozriem tak sa usmejem.Uvedomila som si dnes kde som a nechcem to.chcem sa znova nenavidiet a z jedla mat vycitky :-((((((((

daga

Ahoj dievcata, pisem uz dost neskoro, ale potrebujem sa s niekym poradit, kedze bojujem s anorexiou uz 7 rokov a zatial neuspesne, navrhla mi pani psychiatricka hospitalizaciu v nemocnici, no ja sa neviem rozhodnut, som plna obav a tiez strachu, je pravda, ze sa chcem vyliecit, hrozim sa svojho chudeho telicka, chcem uz vyzerat ako zena a byt konecne stastna, myslite si ze mi v nemocnici pomozu, co by ste mi odporucili? Dakujem

iriska.

ahojte dievcata. vdaka za mailiky, teraz som na rade ja, tak chvilu strpenia, lebo nieto dostatok casu na pisanie, preto sa ohlasam aspon takto. Drzkajte sa.

zuju

baby som v prdeli, zdvihla som jedneho z mojich ziakov v skole, a volala sestricku na pichnutie injekcie, opat zrabnenie krizov, nemozem cvicit a ja to nevydrzim

Alternativa

Ahoj, dievcata,
kedze nam Andrej nieco povysvetloval, davam Vam do pozornosti www.akv.sk Je tam vela dobrych rad k vyzive, aj kratka info pre bulimicky. Ak niektora sa s na tejto www uvedenou skupinou skontaktujete, daj nam tu vediet o ich cinnosti viac. Pekny den Vam prajem

gabina

zu:
nemam rada hadky...Dievcata, mozem sa s niecim rozpisat? Dufam, ze Vam to nejde na nervy...Ale pamatam si, ked som prisla z nemocnice a mala som 6 kil navyse (podmienka prepustenia), najhorsie bolo pre mna sprchovanie. Nikto nesmel do kupelne, ani moj milovany, nemohla som sa ani pozriet na stehna, brucho, zdalo sa mi, ze mi niekto ku hlave prisrauboval druhe telo. Bol to pre mna des a viem si predstavit, ako sa citite. Nemam radu, ako momentalne proti tomu bojovat. Mam len ubezpecenie:
Myslela som si, ze budem takto svoje telo vnimat uz vzdy. Ze mi bude vadit stale, ze sa teda nemam ako vyliecit, ked mi vadia kila, ktore by som mala pribrat a bala som sa ich. Mozem s odstupom casu povedat, ze som sa bala zbytocne, lebo to absolutne neplati a nie je pravda. Dnes? Mam tie kila navyse - oproti tomu, co som mala vtedy. Sprchujem sa a spievam si donemoty a do odpadnutia kachliciek. Nemam ziadne zle pocity. Prejde to. Vsetko chce cas ale mozno Vam pomoze, ak budete verit, ze Vam to naveky v hlavach neostane!