Baby, som ti prvykrat. Len tak som kukla jednym ockom. No co som si precitala....joj. Aj ja mam nieco za sebou, toto leto mi trosku sibkalo, jedla som menej a cvicila som kazdy den ako drak. Schudla som. Mala 168cm a 58kg. Vyzerala som chudo. Vsade rebra a taj, no pacilo sa mi to, lebo sa mi to vymklo z pod kontroly. Teraz mam65kg. Pribrala som, no citim sa slobodne. Predtym som si davala pozor na kazde susto, co jem. Som este k tomu vegetarianka uz 2 roky. Teraz ako som pribrala mi prestali padat vlasy, som stastna. Priatel ma lubi taku, aka som. Nepacilo sa mu, ked som nemala prsia. Teraz ich mam a pacia sa mi. Konecne mam zaoblene pekne tvary. Ked sa citim pred zrkadlom trosku tucnejsia ako pred 2 mesiacmi, tak si poviem: " Aj velka rit vie ocarit." Anorexia je psychicka choroba, to vie kazdy. Neda sa z roho dostat hned, trva aj niekolko rokov. Baby, fakt som stastna, bavi ma zivor bez obmedzeni, jem normalne, neprepchavam sa a teraz cez vianoce idem trosku cvicic, viem cviky na boky, brusko, spevnenie prs...za tyzden vidno vysledky...ked citam....mam 17cm a 50kg, ved to je katastrofa, vesiak, ako sa mozes sebe pacit...zit takym zivotom. Ved clovek z toho zivota nema nic....sa spamatajte. Hlavne je, ze clovek ma zdravu mysel....slobodnu a plnu novych napadov a chuti do zivota...Zivot je predsa taky krasny, raz zijeme...Drzim vam vsetkym palce, zvladnete to urcite, bude to este trvat, ale pomaly, pomalicky to zvladnete. Katka