Bulímia,anorexia

popsy:
neboj sa asi je to neprijemne, ale toto tak rychlo nezmizne. Len musis bojovat. A nevratit sa spat. Bulimia a anorexia je najtazsia zavislost, tazsia ako alkoholova ci drogova, vitazstvo je o to krajsie. Dtrzim prstiky

Sewie: lietame v extremoch, je to priznak nasej choroby. a tak sa stane, ze chvilu sa budes citit nadsena, plna sil do boja a za chvilu spadnes na uplne dno bezradnosti... chcelo by to zacat dychat, nepoddavat sa tak velmi emociam... ja s tym zapasim doteraz, ale snad sa raz obe prepracujeme k akejsi vyrovnanosti...
Boj na ktory si sa vybrala je tazky a dlhy. A stane sa ze sa obcas potknes, ale to nie je koniec sveta. Nesmies si nechat vziat svoju nadej, ze to dokazes, bojuj proti tomu hlasu co ti hovori ze si neschopna...
toto mi povedal jeden strasne mudry clovek a ja som sa v tom nasla:
Je to ako ked sa dieta uci chodit. Nevie to hned od zaciatku. Spadne mnohokrat, ale to neznamena, ze po prvom pade zostane navzdy lezat na zemi. Bude to skusat znova a znova a tych padov bude ubudat az sa nakoniec chodit nauci...
snad to dava zmysel... sewie, drz sa nevzdavaj sa a dychaj:)

Ahojte, som vylecena anorekticka uz asi 3 roky, ale stale nerada jem v spolocnosti a nerada sa delim o jedlo /nie som lakoma, len na to jedlo.../ radsej jem sama, jem normalne, nie nejako vela.Neviem cim to je, povedzte mi vas nazor, co si o tom myslite???

Ako vás tu už pomali dve hodiny čítam, zisťujem, že tu nie je skoro nikdy s anorexiou. U mna prepuklad anorexia ešte v roku 2000 a od vtedy to ťahám hore-dole. Moja váha je ako na kyvadle. 3x bolo liečenie na psychiatrií po 3 mesiace, ale účinok všehovšudi žiadny. Najnižší BMI som mala 10 (170cm/29kg) a potom vplyvom antidepresív som za pol roka pribrala na 80 kg. Momentálne mám 168cm (nejako som sa scvrkla asi stavce) a 58kg. Ale za tých 6 rokov, som sa ani raz nenajedla bez toho, aby ma to netrápilo. Aj keď som mala 29 kg a nevladala som rozprávať či udržať lyžičku, som nechcela vypiť čaj s cukrom.
Trápi ma to, že sa u mna striedajú obdobia, keď so svojou chorobou chcem niečo robiť, s obdobiami keď si poviem, že načo, 6 rokov nad tých rozmýšlam a som stále na tom istom mrtvom bode.
Už nejaký rok sa k anorexií pripujila aj bulimia. Vlastne ani neviem či to je B. Proste môj deň vyzerá tak, že do 11 nič nejem, potom šalatiky, (už niekedy aj z ovocia mám výčitky keď je sladké) s maskom syrom acidkom a potom prídem domov, už vo dverách lákavá vôňa. No a proste ak sa nechcem z toho prežrať a potom vracať (10rokov som už nevracala, nedokažem aj ked mi je strasne zle) tak to praktizujem tak, že proste jedlo požujem a vyplujem. Takto to išlo, ale teraz sa už rozbehli podomnou kone. Doteraz som takto \"jedla\" len to, čo som si zakazovala dať ale teraz už kupujem aj rohliky a denne aj 10 len tak s maslom \"zjem\" a potom z vareného jedla len za pár lyžičiek. Potom príde nedela, Ked som doma v vtedy vymetam chladničku. každých 10 minut niečo dobem a spravim si ohromný mix v zaludku. Je mi zo seba na nic, ale potom pridem domov a neviem odolat, myslim len na tu slastnu chut.
Vlastne ani neviem naco som toto všetko napisala. Asi som to potrebovala dostať zo seba von. Tak kto nechce nech to nečita a kto si to prečita, nech na to zabudne

Ešte tu bolo niekde písane o menštuácií. Moja skúsenosť. Od prvého mesiaca mojej prvej diety, keď som zmenila len stravu ale ešte som neschudla ani gram som nemala menštruáciu. Lekári hovorili, že keď sa potom vratim na povodnu váhu, že sa aj ona vráti, ale ja som pribrala až na 80 kg a krámi nikde. Až teraz keď som začala brať antikoncepciu sa to začína upravovať. Ale deti pravdepodobne nikdy nebudem môcť mať.

Neviem čo by som vlastne mala so sebou robiť. Lebo už chudnuť nechcem, lebo vyzerám ako taký gaštanový panačik. Nožičky ako špajdličky, zadok je zarovno s chrbtom ale brucho vystupuje. A hoci mám 58 kg, vyzerám na menej. Bojím sa začať jesť, nieto ešte pravidelne jesť. Poznám všetky postupy ako na to, ale chýba mi ten drg, aby som s tým začala.

Nie som nastvana, ved nie je dovod. Len mi je luto, ked clovek je bezmocny, lebo ho casto nik nepocuva. Dobru noc a pekne snicky.

dakujem:) naozaj..toto asi nie je najlepsi napad, ako travit cas... ak mas depku, chod si radsej citat nejake nezmyselne harlekynky, vsetko je lepsie, nez sa utapat v sebadestruktivnych myslienkach ako je ppp:) tak sa drz a nemysli na sprostosti.
a ked si myslis, ze vyzeras zle, tak sa nahod, namaluj, uces..zhodnot, ze si proste dobra a koniec:)

Nie nie.ja som sa len mala cas pozriet do zrkadla a nebola som spokojna.fakt nie.Mala som skor zabludit inde napr.obezita a co dalej.fakt neviem co otravujem tu.inak pekny vecer a gratulujem k vodicaku.

prisambohu, ja ho zabijem. fakt. kaxno, sorry, ale odchadzam.

ivi, zo mna? :) dnes mi je, naopak, skvelo:) teda..prave s priatelom preberame, ze si to len namyslam..ale to by som sa tu asi neusmievala:) mam vodicak, vsetko fajn. budem jazdit. budem diabol ciest:) sakra..len nasnezilo. no nic. aj tak budem vrah. pozor... ;)
a co ty..nie si ty nejaka smutna?

Ty si tu asi casto.citit z teba nejaky smutok.mozes to povedat.