mama42: nie sme vsemocne a mali by sme sa naucit to akceptovat. strasne sa trapis tym, ze si bezmocna, ze robis pre tieto dievcata vsetko, radis im, podporujes ich a oni ta nepocuvaju, neberu vazne. Aj mna to boli, mrzi ma to, ale proste s tym nic nenarobime. Aj ja som si musela prejst celym peklom bulimie, kym som zistila, ze ti, co ma od toho odhovarali, mali pravdu. Obcas sa proste potrebujeme poucit na vlastnych chybach. myslim, ze zmyslom tychto stranok, je byt akousi ponukou na pomoc, nastrcenou rukou, ktorej sa mozeme chytit, ked sa rozhodneme liecit z ppp. Ale k tomu rozhodnutiu musi dospiet kazda sama, to sa neda rozkazat ani nanutit. A aj ked sme sa rozhodli, ze sa chceme liecit, nejde to lahko, musime zvadzat obrovsky vnutorny boj same proti sebe a stane sa, ze zlyhame. A potrebujeme povzbudenie, podporu, pocut, ze to co robime je spravne, hoci sa nam nedari... Ak teda najdes v sebe silu nam pomahat a stat pri nas, budeme ti velmi vdacne, ale musis ratat s tym, ze nebudeme vzdy len nadsene posluchat a akceptovat vsetky tvoje rady...