S anorexiou som sa musela priznat, pretoze to sa nedalo skryvat, bola som kostra, aj v tom najhorucejsom lete som musela byť vo svetroch, pretoze mi bola velka zima, potom ma vyliecil jeden vylet s kamaratmi, kde som stretla jedno dievca s podobnymi priznakymi ochorenia, ake som mala ja, a tak som si povedala, ze ja budem jest, a jedla som a vobec mi nevadilo, ze som tak pribrala... Potom po pár mesiacoch, ako som sa vratila somov som sa s tym nevedela zmierit a pripadala som si velmi tlsta... a tak mi zacala bulimia, o ktorej nik nevie, ale podla mna to tusia, aspon moj brat urcite... stale ma take blbe poznamky na mna, ze som bulimicka... a ja, ze chichi...az ma striasa... keby sa to dozvedeli, zblaznim sa...