Už som bola na seba pyšná..už som si myslela že som to zahodila za hlavu...už pomaly 4 mesiace som nerobila hluposti a nevracala som...dokonca som sa priznala kamaratke ako to so mnou bolo a slubila jej ze to nikdy nezopakujem...ale jedna hlupa poznamka od profky ako som pribrala ze sa to ku mne vobec nehodia tie kila naviac ma dostali...jednoducho nezvladla som to..som zo seba sklamana ako som to nezvladla...aka som hlupa...snad to NIKDY nezopakujem :(
zlyhanie
D.E.
Wasabi
tinka..zvladneme to spolu..neboj ;)
..budeme sa navzajom podporovat...
..nenechame predsa tu "svinu" zvitazit nad nami...to by tak bolo...
..drzkam ti palceky....ked ti bude najhorsie...alebo budes mat nutkanie spravit to...spomen si na mna...prid radsej sem..napis svoje pocity...ulavi sa ti...a pomoze to....len to musi ist z teba von...NEMYSLIM TYM ALE TO JEDLO :)
..myslim tym to co prezivas...ja sem budem chodit ako casto sa bude dat..a podporim ta...
..nechci prosim zazit to co ja....pomaly pol zivota nad zach.misou :((( nedopust to...ok???
Wasabi
..baby ja som taka stastna..neviete si predstavit...za celych tych pre....17 rokov som mala pocit stastia iba 2x..ked sa mi narodil syn..a ked sa mi narodila dcerka...ateraz po trei krat...je to mozne ako par napisanych riadkov "spriaznenych dusi" dokaze obratit zivot???..k lepsiemu myslim...
..vsetky tie stavy...bezmocnost..nenavist k sebe samej..pocit slabosti..atd...vsak to poznate...vsetko je prec...mam v sebe energiu ako nikdy predtym....
..snad mi to vydrzi ;)
Wasabi
tinka: dakujem..dalsia spriaznena dusa...tesim sa..no lebo kazda co sem napise...mi dodava sily..je to neuveritelne...v podstate je to len par viet...od dievcat ktore ani nepoznam...ale citim ze su so mnou...a ze mi drzia palceky....to budem mat stale v hlave...aj ked budem mat krizu..ktora myslim pride x krat....
..pocit ze je niekto pri mne a fandi mi...a drzi palce...je neopisatelny....a zazivam ho po prvy x....a toto mi asi vzdy chybalo....vzdy som s tym chcela bojovat..ale vzdy som bola na to sama..niekomu sa zdoverit???..ani nahodou...a tak ma nemal kto podporovat...a to mi veeeeelmi chybalo....clovek ked sa chce dostat zo zavyslosti...potrebuje jednoznacne podporu...len aspon jednoduchu vetu..."ty to zvladnes"...mne ju nemal kto povedat..
aj ked je to takto cez pismenka...ale ja citim ze to je...a je to uprimne....
DAKUJEM VAM ZA TO...NEVIETE SI PREDSTAVIT AKO....
tinka86
Wasabi, môžem ti len povedať, že ti držím palce a úprimne ti želám, aby si sa konečne z toho pekla dostala. Ked som si citala tvoj príspevok, az mi chodil mraz po chrbte, ked som si predstavila, aku dlhu dobu zijes s tou prekliatou chorobou. Ja som v tom zhruba 4 roky neustále sa pokúšam dostať z toho. Ked si predstavim, ze by som mala este dalsich 13 rokov perživať, je mi zle. Ja sa snažím pravidelnou stravou vyliezť z tohto začarovaného kruhu, ale stale je to rovnake. Su sice lepšie a horšie obdobia, ale momentalne je to stale v tom istom kruhu: 4-5 dní sa držím, potom 1-2 dní su peklo a stale dookola. Aj ja som uz mala take obdobie, ze som rozmyslala, ze najlepšie je zomrieť, ale teraz som v stave, že stale sa o to pokusam a verim, ze raz budem stastna a uzivat si zivot. Dufam, ze ta moj prispevok aspon trochu povzbudi. My to dokážeme, len to chce čas!
Wasabi
..napisem len..som zo stredneho Slovenska...staci??...preco to chces vediet??...zalezi na tom odkial som??
Wasabi
pisem ja.....prepac...vsak je to jedno odkial som...nechcem to tu pisat...
..a ono co som pisala..no ze som zlyhala...myslela som to tak inac...nie ze by som si to vycitala...dalo sa cakat ze po tolkych rokoch to nepojde ako sibnutim carovneho prutika...ja som vlastne stastna ze dnes to nebolo X razy..ale len raz...
..a tiez mi je jasne ze par x sa mi to vymkne spod kontroly...ale pokial to bude len sem tam...je to pre mna obrovske vitazstvo..vzhladom na to aky zivot som doteraz viedla...
..najhlavnejsie je..ze mam odhodlanie...to ked mam tak som na pol ceste k vitazstvu...
..ked som mala pevne odhodlanie prestat fajcit..prestala som..zo dna na den...bolo to tazke..ale vydrzala som...
..take odhodlanie prestat s tymto peklom som ale nikdy nemala...len pokusy prestat...povedala som si..ked nechcem zvracat..nemozem jest..aby som nemala co zvracat...to bola ale ta chyba..NEJEST...
..az tu som pochopila princip celej tej choroby...nie ze nejest...ale jest pravidelne...
..dnes som dosla na to ze sa nemozem riadit hladom..a jest ked som hladna..no lebo ja som hladna stale...takze zo zaciatku sa budem musiet riadit hodinami...kedy jest...
..ale verim ze casom si telo zvykne na pravidelnu stravu...a ja KONECNE!!!...po tolkych rokoch pocitim ze som nasytena...tesim sa na to...
..velmi ma mrzelo ze sa tu nikto neozval...snad vas tu bude viacej a podrzite ma...MOOOOC TO POMAHA A VELMI SOM ZA TO VDACNA......AJ TEBE :)))))
pisem ja
wasabi, velmi dakujem za tvoje riadky, citit z toho obrovsku silu, z ktorej by som si rada kusok zobrala :))
velmi moc ti drzim palce, musis byt skvela maminka...a zvladnes to! preco sa nevieme pochvalit? preco vidis to negativne "sice dnes iba raz ale zlyhala som" a nie to pozitivne "dnes som zlyhala uz LEN raz" ved to je brutal pokrok!!! zvladnes to :)
odkial si ak mozem vediet?
Wasabi
:(((( je mi smutno...nevydrzala som :((( ....sice to bolo len raz...ale bolo....ked ono je to ozaj tazke...jedla som viac x ako som tu citala...po tolkyyych rokoch co som v sebe nikdy nenehala ani kusok potravy...to bolo take divne...zjedla som trocha..ale stale som bola hladna...ziadny pocit sytosti...ale nejedla som dalej..no lebo som si to zakazala...ale hladna stale..potom znoova jedlo..a stale hlad...a hlavna chyba...nesledovala som si cas..takze dalsie jedlo som si nemohla dat podla hodin..riadila som sa podla hladu..a kedze hlad bol stale tak som si ochvilu dala dalsie...a dalsie...az som si uvedomila ze je estelen poobedie a ja som jedla uz ale 7x...spanikarila som..a baaac...ale nehadzem flintu do zita...od zajtra si dam bacha na hodiny...a jest budem podla hodin...
..je mi sice smutno...ale ani nahodou sa nevzdam...nevadi..jeden preslap...idem dalej...to pevne odhodlanie vo mne stale je...nezacnem sa lutostit ze som zlyhala...
..dokonca som si dnes precitala co som nikdy nevedela...no ze tym zvracanim sa rapidne znizuje hladina draslika..co moze mat za nasledok aj zastavu srdca...az mi prebehol mraz po chrbte...sice som tu pisala ze som o to toho tam hore prosila...ale to bolo len zufalstvo..pocit bezmocnosti...atd...
..teraz..ked som tak odhodlana...uz si to nezelam...chudatka moje deticky...tak nadovsetko ma miluju...denne mi to povedia aj 100x...mam pocit ze by umreli od zialu keby sa mi nieco stalo...
TO NEMOZEM DOPUSTIT...NESTRACAM NADEJ A IDEM DALEJ BOJOVAT...mam v sebe neskutocnu silu...aku som nikdy nemala..a verite ze som ju nacerpala tu???
ZE SOM SEM JA SKOR NEZABLUDILA...DO KELU :O)
..len ma mrzi ze sem nikto nechodi..komu to tu ja vlastne pisem???
Wasabi
Silvus dakujeem :) uz som bola smutna ze ma tu nikto nepodporil...ze som zas a stale v tom sama..a chcela som to vzdat...taka psych.podpora je neskutocna vec...aku dokaze dat silu..dakujem Ti za nu...a bojujem dalej... :)
..je to sice len prvy den...pre mna ale vyhra velka ze som nezvracala ani raz...a uz som 3x jedla...potroske radsej...
..inokedy som o takomto case mala za sebou 3-4 navaly prezierania a zvracania...
tak este raz dakujem..tesim sa.. ;))) papa...
silvus28
Ahoj Wasabi, veľmi Ti držím palce, si silná a dokážeš to! Určite áno!!!!!
