Už som bola na seba pyšná..už som si myslela že som to zahodila za hlavu...už pomaly 4 mesiace som nerobila hluposti a nevracala som...dokonca som sa priznala kamaratke ako to so mnou bolo a slubila jej ze to nikdy nezopakujem...ale jedna hlupa poznamka od profky ako som pribrala ze sa to ku mne vobec nehodia tie kila naviac ma dostali...jednoducho nezvladla som to..som zo seba sklamana ako som to nezvladla...aka som hlupa...snad to NIKDY nezopakujem :(
zlyhanie
v prvom rade...stale sa drzim...dnes inak kriza...no lebo malicke porcie...chyba..viem..uz som to pisala ze to tak riesit nebudem...
no a po druhe...jednu vec co abs.nechapem..ako som sa dozvedela ze som tehotna...v tej sekunde bola choroba prec...nezvracala som..neprejedla sa..ani som nemala potrebu..jedla som normalne ako kazdy zdravy clovek..velmi mi zalezalo aby sa babo nar,zdrave...cely cas som sa drzala..aj pocas kojenia...akonahle som prestala kojit...hned som sa vratila k tomu staremu sposobu zivota....pri druhej to bolo tiez tak isto...
tak toto kto mi vysvetli..hm???
lulu...co mi povies na toto??? sama to nechapem..pritom cely ten cas mi prejedanie a zvr.neprislo ani na rozum....fakt nechapem.....
pytam sa,
je zložité, prestať sa vnímať ako tlstou, škaredou a pre svet absolútne nepriťažlivou. sú chvíle, aj keď mne napadne, že by mohli zo mňa 3-4 kilá zletieť, ale keď si spomeniem, ako to prebiehalo počas choroby, nechám to radšej na prírodu. vtedy mi nestačilo ani 40 kg. je to ten istý princíp ako zo zvracaním. nechcem, aby sa mi to znovu zapáčilo.
skús si položiť jednu otázku. v čom si horšia ako predtým?
ja som si stále odpovedala: v ničom. a komu sa takáto nepáčim, nech sa strčí viete kam. a riadne hlboko.
pytam sa...
aj ja mam tuk...sice som nepribrala odkedy jem pravidelne...naopak..kilko schudla...ale aj tak ho mam...
tiez sa velmi snazim aby mi nevadilo moje telo...stale si opakujem a vtlkam do hlavy ze vyzeram pekne zensky...kym tomu mozog neuveri...
ked si budes stale tvrdit aka si tlsta..a nechutna...atd...budes sa stale tak aj vnimat...ono sa to neda zo dna na den...chce to cas..ale jedno je iste...co si budes stale tlct do hlavy...tomu aj uveris...
skus ked sa pozries do zrkadla...usmiat sa a povedat si...a co???vsak prave toto sa chlapom paci ;-)a stale si to hovor..pri kazdom pohlade na seba....ok??? :)
Lulu...
dakujem ti za radu...vidis???myslela som ze som celu podstatu pochopila ale zrejme su tam este medzery...preto je velmi dobre ked ti niekto aspon takto poradi...ked uz som nemala odvahu zajst za odbornikom...asi mas pravdu..nebolo to spravne..a budem sa snazit toho vystrihat..ked to aj jeden den prezeniem..na druhy budem jest normalne...inak by ma to asi zas pomalicky stiahlo spet ku dnu...odkial som sa trosicka vyhrabala...NIE...spet uz nechcem klesnut...a beriem si tv.radu k srdcu...
inak dnes ako som ubrala na porciach koli vcerajsku..stale som hladna...takze urcite mas pravdu... ;)
ZufalaAAAA,
liečba je skvelý nápad, ale nie kvôli znižovaniu hmotnosti. tým, že sa len prejedáš a nezvraciaš, úpravou stravovania ti hmotnosť pôjde v pohode dolu. lem treba vyriešiť to nutkanie prejesť sa. ak si nikdy nemala nadváhu a normálne si jedla, pochybujem, že pri návrate do normálneho stravovacieho režimu sa niečo výnimočného stane. tak neotáľaj a zabi to v zárodku, kým máš čistú hlavu.
lulu, tebe nevadil ten novy tuk? ja si neviem nan zvyknut a pritom ho nie je ani vela ale vidim ho, citim ho, neviem s nim existovat :( a to ma nuti vkuse cuvat iked nechcem nechcem, ale tak :(
ako ho nevidiet? alebo ako si povedat ze to nove sadlo je v poriadku a pekne? :(
milá Wasabi!
ani reakcia, že zajtra si to vynahradím škrtením porcie nie je správna. viem, že dodáva pocit istoty, ale je to tiež určitý druh kompenzácie spôsobený iracionálnym strachom z pribratia. mne táto myšlienka pomáhala dlhý čas, ale keď som sa ráno zobudila, povedala som si, že to týmto nesmiem vzdať. pretože je to ústupok, ktorý chorobe poskytuješ. viem, že je ľažké ustúpiť strachu z pribratia, ale ako si sama písala, po jednom dni sa to neodzrkadlí. ľudský metabolizmus je úžasná vec a nepravidelným stravovaním so ho len ničíme. telo má strach, čo s ním v budúcnosti bude, preto naberá.
a ešte jedna vec. mne trochu pomohlo, keď som pribrala. zistila som, že to nie je až také strašné. mojím sebavedomím to nijako neotriaslo. práve naopak. cítim sa istejšia, pokojnešia... a navyše mi už nie je taká brutálna zima, nikde ma netlačí, keď ležím či sedím a necítim sa slabá.
držkaj sa.
Lulu..
hej..mas pravdu...v tom ze ked to clovek troska presvihne s jedlom..nesmie si dalsie hned zakazovat....
ja som to vcera tiez prepiskla..zjedla som viac ako som chcela..no a prve ma napadlo..tak sa teda este viac dozeriem...a pojde to von...ale som to udrzala na uzde..som zacala rozmyslat...ked to spravim...budem zasa tam kde som aj bola...to predsa nechcem...uz NIKDY viac !!!
no a tak som si potom povedala...nevyneham dalsie jedlo len preto ze som teraz zjedla viac..no co..ved je nedela...zajtra zas budem jest skromnejsie porcie..a bude to OK...aj tak je :)))..o.i.na vahe sa ten vcerajsi obed vobec neukazal..:)))
myslim ze som na dobrej ceste...pochopila som hlboku podstatu tejto choroby...
inak..klobuk dolu pred tebou...6 rokov bez...musis byt velmi silna...snad sa to podari aj mne...verim si...
a si zlata ze chces aspon takto pomahat..leti ti jedno velke DAKUJEEEEM :)))
milá Wasabi!
6 rokov bez bulímie. a rada by som pomáhala dievčatám s PPP. lež život mi pod nohy hodil toľko polien, že ešte neviem, ako to dopadne.
liečba je tvrdá, ale vyplatí sa. keď porovnám to obdobie predtým a teraz, nemám nad čím rozmýšľať. svet bez jedla ako božstvu, ktorému sa treba klaniať, ani nevieš prečo, je jednotvárny a vyčerpávajúci.
ako to bežne chodí, liečba mi občas pripravila riadne krušné chvíle, no teraz som zdravá a spokojná. na zvracanie žiadne obsedatívne myšlienky. tých sa treba zbaviť ako prvých. mne pomohlo, keď som si vyslovene zakázala zvracať. za žiadnych okolností! a keď som zakopla, napríklad hneď ráno, treba si hovoriť: mám pred sebou toľko hlavných a vedľajších jedál... predtým, ako všetky vieme: dnes už nebudem jesť! alebo už nikdy nebudem jesť! tieto myšlienky sú však krok späť do uzavretého kruhu.
gratuľujem ti Wasabi. nedeľa je kritický deň v týždni, ktorého sa netreba báť. ani tých ostatných. veď sú naplnené toľkými drobnými maličkosťami...
držkaám ti palčeky a napíš.
Tak ja som sa pre srandu dneska postavila na vahu a 58:(mozem sa hanbit v zivtoe som tolko nemala mam nadvahu 4kg,a pritom v zime som mala 40kg,strasne co vie nekontrolovatelne chute a nicnerobenie spravit...Dneska idem k doktorke a chcem ist na liecenie aspon mesiac a polaby sa som schudla naucila sa normalne jest a hlavne nejst sladkosti ja som ich tolko pojedla za tento mesiac ako niekto za rok..je to smutne vcera bola nedela a ja som mala 3keksiky,1milka karamelova,1velky kolac,1zmrzlina,obed,2 velke jogurty cokoladove a rozky proste neviem sa ovladat:(