caute vsetci, mam priatela, ktory na zaciatku januara odisiel na rok do Afriky, zatial to s prestavkami zvladam celkom fajn, ale mam fazy, kedy je to fakt dost zle... je v dost rizikovej oblasti, co sa tyka chorob aj celkovej bezpecnosti...spojenie je vacsinou o nicom.tento tyzden som napr. vobec nemala o nom ziadne spravy, niekedy mam pocit, ze sa z toho zblaznim. velmi ho lubim, je to pre mna chlap na cely zivot, o tom vobec nepochybujem, o to viac je to krute. ma niekto z vas s niecim takym skusenost? ako to zvladat?
odlucenie
Aj tak sa to dá brať.
tak vsetko zle je na nieco dobre, clovek sa aspon pouci, ked uz nic ine..
Vieš, ja vlastne neviem, preto sa tiež hanbím. Fakt to neviem opísať, ale vraj mnoho mužov tým občas " trpí".Som rád, že je to za mnou.
xyxy a co sa ti vtedy honilo hlavou v tom obdobi?preco vlastne?
to mi je jasne, ze nema...ale"podozrivo dobre"?? to uz znie takmer paranoidne..
Marika, trvalo to asi rok, ale povedal som jej to iba raz.Odvtedy som OK., a hanbím sa za to.
Lenze on nato dovody nema, praveze mi aj hovori, ze sa spravam az podozrivo dobre...
tazko to posudit, ked vas vobec nepoznam, preto ma ber s rezervou...ale tiez som mala vztah, v ktorom som ja nemohla doverovat partnerovi, ale boli na to dovody...boli sme spolu 3 roky a velmi som dufala ze sa zmeni, ale nestalo sa...a nezmenil sa doteraz...ale samozrejme ze su vynimky..ale nie je ich vela:-(
xyxy a ako dlho trvala?
V takej dobe trvania vzťahu vypukla aj tá moja ješitnosť.