caute vsetci, mam priatela, ktory na zaciatku januara odisiel na rok do Afriky, zatial to s prestavkami zvladam celkom fajn, ale mam fazy, kedy je to fakt dost zle... je v dost rizikovej oblasti, co sa tyka chorob aj celkovej bezpecnosti...spojenie je vacsinou o nicom.tento tyzden som napr. vobec nemala o nom ziadne spravy, niekedy mam pocit, ze sa z toho zblaznim. velmi ho lubim, je to pre mna chlap na cely zivot, o tom vobec nepochybujem, o to viac je to krute. ma niekto z vas s niecim takym skusenost? ako to zvladat?
odlucenie
Milá Evička, neviem, kde berieš tú istotu, že to bude tak aj u iných. Je mi ľúto, že u teba to nevyšlo, ale asi to potom nebola tá skutočná láska.
Ja som tak odlúčene nežil, ale zažil som iné zlé situácie, a viem čo dokáže prekonať naozajstná láska.
Pre Joju : ty sa za každú cenu musíš vzchopiť, lebo keď nezmaturuješ, tak to potom bude depka naozaj.Viem, lahko sa mi to povie, ale jednoducho musíš a ja ti držím palce.
alika, tak ja mám teraz poriadnu depku.. neviem sa z toho dostať.. ani učiť sa mi nedá.. vôbec.. a toho sa bojím najviac, že sa mi pre depku nedá učiť ako chcem potom zmaturovať.. je to na prd..
cau jojka:-))nejak nam to tu zapadlo prachom...ja teraz celkom fajn, frajer v pohode, o cholere uz nie je pocut,mala som tento tyzden tiez smutne chvile, ale da sa...uz mame marec, tak nam to usypa...frajer bol v piatok po mesiaci na nete, tak sme konecne aj pokecali, lebo teraz je v hl. meste juz. Sudanu a tam ma net, v utorok alebo v stredu ide zasa naspat do mestecka, kde net nie je, tak zasa budeme iba na sms, ale co uz...
ahojte.. tak ako baby? ja zatiaľ v pohode, ale je to ťažké.. mám také smutné chvíle, ale musím vydržať.. a vy ako?
pre aliku: no tak dúfam aj ja, že to s tou cholerou už bude nakoniec dobré.. držím pace.. papik
ahoj jojka, tak dufam, aj ja ,ze vam to vydrzi...ja tiez nic nove, cholera ustupuje, tak snad bude vsetko ok:-))pa
a ete som ti zabudla, že síce mám len 19 rokov, ale tiež to tak cítim, že je ten "pán pravý".. sme spolu už skoro 4 roky, a boli sme už asi na 4 mesiace rozídení, lebo som si myslela, že už ho nemám rada a že ma tá zaľúbenosť prešla.. ale po tom čase, som pochopila, že pre mňa strašne moc znamená, že mi v živote straááášne moc a veľa krát pomohol.. a proste som si nevedela život bez neho ani len predstaviť.. a každým dňom som si uvedomovala, že ho mám rada viac a viac.. a neviem ako to bude v budúcnosti, to nemôže vedieť nikto, čo ho čaká, ale dúfam, že už spolu ostaneme..
ahoj alika.. no ja tiež držím anonymovi palce, aby to všetko dobre dopadlo.. a ja nemám nič nové.. všetko po starom.. chýba mi tak isto, ale no čo už.. treba sa naozaj len zaťať a vydržať.. držím všetkým palčoky..
Súhlasím s Alikou, treba urobiť všetko, dostať ju tam, nádej umiera posledná, držím palce....