Ahojte..nechcem sa stazovat..ale chcem vediet ci sa mi to stalo jedinej, alebo ci existuje este niekto s podobnym osudom..Som dievca, 18 rocne (dost mlade teda este si myslim :)Niesom bohvieako spolocenska, ale s ludmi ktorych dobre poznam a ktori poznaju mna sa viem dobre zabavit.Na "novospoznanych" ludi posobim dojmom namyslenej kravy..mne to do oci nepovedia, ved preco aj..ale hovoria to mojim kamosom, ktori ich z omylu nevyvedu, len si pomyslia, ze ma potrebuju spoznat.Pred 4 rokmi som nastupila na strednu skolu, a myslela som is ze sa mozno moj doterajsi zivot zmeni, ze si ma oblubi mozno viac ludi..mozno ze si s nimi budem rozumiet viac ako na zakladke, ale prave naopak, nerozumiem si uz s nikym..vsetci sa len pretvaruju, nie len predo mnou ale aj pred sami sebou a ostatnymi, navzajom sa vsetci ohovaraju.Zacinam si mysliet ze doba je zla a my sami sa vedieme do zahuby..Ale vratme sa ku mne.Na strednej som sa zacala kamaratit vtedy asi s najzlatsim dievcatom pod slnkom..(ja, potrebujem mat niekoho kto o mne vie vsetko, komu mozem verit)..boli sme asi ten najkrajsi kamaratsky par..:D:D aale, zacalo sa to menit...nasla si priatela, pre ktoreho sme sa v velakrat pohadali, ona stala vzdy na jeho strane, ja proti nemu, vedela som a radila som jej nech si s nim nezacina, ale ona sa popalila, chcela som jej dohovorit ale nedala si povedat, vzdy som ostala zla ja, ta co jej chcela len dobre..:( Potom sa rozisli, bola velmi smutna, ale jej pristup ku mne sa zmenil, zasa sme si rozumeli viac, mali sme sa este racej..aale teraz v lete sa vsetko pokaslalo, clovek na ktorom mi zalezalo uplne najviac ma sklamal zas..nasla si dalsieho priatela, s nim je uz dlhsie..s nim si uz rouzmiem aj ja, len je tu ten problem, JA som zasa na vedlajsiej kolaji..Mozno som si namyslala ze ma ma rada, ale pomaly zistujem ze to tak nieje..proste chalani su pre nu viac..Velmi ma to mrzi, bola pre mna to co som vzdy potrebovala, a teraz si uvedomujem ze aj ju stracam...viem ze nemozme ostat navzdy kamaratkami takymi ako za mladosti, ale preco ja, co som jej tolkokrat pomohla, prisla som vzdy ked to potrebovala, preco sa mi tak odvdacuje?Bola v mojich ociach to najlepsie co ma stretlo a teraz ju zacinam nenavidiet, sprava sa ku mne ako ku nejakemu hlupemu decku, ktore nic nechape...
.. mozem vas ubezpecit, ze je to len o priatelstve, ktore niekedy boli viac ako laska...Verte mi, som mlada, ale to som uz zazit stihla..
Co mam robit podla vas??Mam sa na nu vykalsat ked ma bude potrebovat, tak ako na mna kasle ona ked ju najviac potrebujem??Vy by ste to dokazali..?Neverim ze som na svete sama kto take nieco zazil..prosim..dajte mi nejaku radu, mam sa ist liecit je to vobec zdrave ked sa na niekoho tak viazem??