Moja priatelka chodila predo mnou iba s jednym chlapcom s ktorym sa aj prvykrat milovala. Viem ,ze snivala o tom,ze s nim bude navzdy,ale on ju nechal a ona to brala dost tazko. Po asi roku sa dala dokopy so mnou a sme uz spolu rok. Viem,ze ma velmi lubi ,ale viem,ze nieco citi aj k nemu. Neviem preco,ale mna to trapi,ze ja nie som jej prvy, pokial by to bolo dievca s ktorym sa chcem vyspat tak by to bolo ok.Ale ja s nou chcem zit a neviem ci sa s tym budem vediet vyrovnat. Navyse,ked aj dva roky po rozchode je s nim stale v kontakte. Ked sa s nou chce rozpravat on tak ona je hned ochotna,ale ked nema naladu on tak sa s nou nebavi a ju to stve. Myslite si ,ze ho stale miluje,koli tomu,ze bol jej prvy? A preco mi potom hovori,ze chce byt so mnou?Stve ma to,ze sa s nim bavi. Ma to vobec zmysel byt s nou, aj ked ju lubim,ale neviem,ci ho niekedy pusti z hlavy?
Stve ma,ze nie som jej prvy
to keby moj bol v kontakte s byvalou tak sa so mnou moze rozlucit ... ako vies, ze ked si pisu sa aj nestretavaju ? to by ta nenahnevalo?