ahojky..mam 24rokov a moj zivot je jedna velka cierna diera.Nikdy sme doma nemali peniaze,tak som ledva odmaturovala a hned som isla do prace.uz predtym som vedela ze tazko zvladam stres a tlak,ale naplno sa to prejavilo az ked som zacala robit.Moje prve prace boli casnicka kde ma ohmatavali kazdu chvilu,to bolo v BA,strasne ma bolievali nohy,potom cukraren kde sa robili 12hod.a majitel mi nedovolil si sadnut cely cas som musela stat okrem obedu,neskor na linke v anglicku tak isto,za chrbtom sef,stale tlak,cim viac sme vyrobili,tym viac este od nas chceli,poslednych 5rokov mojho zivota ma proste zabilo..keby som toto mala rozpisat,neviem..kazdopadne skoncilo to panickymi atakmi a uzkostou,prestala som chodit do prace,som doma na slovensku a zatial nemusim pracovat,lebo mam nasetrene,ale viem,ze ta chvila sa nezadrzatelne blizi.Odkedy sa mi toto stalo,len pomyslenie na ranne vstavanie alebo statie niekde na linke alebo stres od zamestnavatela mi robi zle.Bolieva ma zaludok,panicke ataky ustupili ale uzkost zostala..Prosim vas poradte mi co mam robit.Uz som rozmyslala aj o samovrazde,ja proste nezvladnem dalsiu robotu kde ma len budu boliet nohy a cele telo,kde ma budu hnat cely cas,viem ze to nedokazem..skusam si najst pracu niekde aspon v kancelarii alebo niekde v obchode predavat.Ale muselo by to byt kludne miesto.ja totiz neznesiem vela ludi..nikde nic.same linky a vyroba..poznam to..uz nechcem..poradte prosim,co sa v takychto situaciach robi...ked pracovat sa musi,lebo nebude na jedlo a najom...;( dakujem a ospravedlnujem sa za dlhy prispevok,potrebujem to dostat zo seba von...
Mam strach z prace,...
Vierka..aj ja som toto zažívala a musela som po 5 rokoch odísť z práce SBS kde som poväčšine strážila banky..nemala som strach z lúpeží ale začalo mi byť zle z tých nekonečných nadčasov...státia...nárazovej roboty..stresu..veľa ludí...no až som skolabovala priamo na mieste,potom prišla dlhá PN a diagnóza ,,adaptačná porucha,,no fajn.,odvtedy som na čiastoč.inval.ale nezamestnaná a to mi pripadá ešte horšie..ja si tiež hľadám prácu len na pol úväzok a zisťujem že je to priam nemožné nájsť,alebo prácu detskej pestúnky..? to nechceš skúsiť? to som dlho robila cez agentúru aj súkromne,mám k tomu vzťah a hoci je to veľmi zodpovedné pri dieťatku človek nemá depky a necíti vyčerpanosť,čo povieš?
ninka255
ale to v dnešnej dobe a na SVK...je veľmi ťažké zohnať prácu kde ťa nezotročujú..:(
navyše..kopec mladých je v Novom roku nezamestnaných a pribúda ešte viac..hm
Ahoj Vierka, ahojte všetci.
Pred pár mesiacmi som dostala užasnu ponuku pracovat v Rakusku spolu s priatelom v jednej reštike. Pre moje podobne pretvrvavajuce stavy uzkosti a panickeho strachu, zachvatov placu a pod. som po 4dnoch musela odist, skusala som taktiež pracu v novinovom stanku, ako casnicka a ine prace. Mam rada prácu, pretože som mavala pocit, ze zije, ked som prcovala este na strednej v pizzerii, ale uz vtedy sa zacali ukazovat male priznaky tychto potiazi. Po strednej som isla na vysoku skolu, ktoru som nedokoncila, pretoze ma system biflenia za ucelom, natlacime do vas kolko to len pojde, nebavil. Bola som rok doma a nedokazala som pracovat. Isla som skusit vysoke skoly do Ciech, lenze uroven len o maly stupienok na vyssej latke. Mne vysoka skola priniesla poznanie, ze nie je cas marnit cas prepchatymi skriptami, ktore casto nie su potrebne. Vo svojej profesii, ktoru velmi chcem robit.. a to, venovat sa detom, mi neprislo vhodne, ze sa zamerievaju nase vysoke skoly len na poucky, holdu skript a teorii a nikto pritom nemysli na to, že dusa musi byt tiez spravne vedena. Ale to je ina tematika, mne oe vysoke skoly s mojou panickou poruchou priniesli len stres, ktory som postupom casu nevedela zvladat, neklud a dv mesiace antidepresiv. Potom, ako som nedokoncila dalsiu vysoku, pretoze mi nechuti ucenie typu tahaky, a najvacsie sito, ktore financuje skolu z eurofondov, som zase nedokazala pracovat a kontaktovala som kamarata z Prahy, kedze sa zaoberam dusou a tym, kto naozaj som a sme a pomocou sebe a druhym, tak som dala na jeho radu a skusila som tzv. RFT terapiu, mozes ju a mozete ju najst na internete ak by ste mali zaujem. Tato terapia ide ku korenom vasich problemov a mozte sa naucit ako ju prevadzat sami sebe. Vdaka nej, sme prisli na to, co sa deje somnou. Problem sa tykal mojo dectva, pretoze to sice nevnimame, ale v podvedomi mame ulozene vsetky informacie a samozrejme vplyvaju na nas cely zivot. Ak by si mala zaujem blizsie sa informovat, napis mi email. Zelam vela zdaru a trpezlivosti. P.S. zacala som istu dobu navstevovat psychologov a psyciatrov, ktory mi predpisali utlmovacie lieky, vobec to nieje dobry napad, pretoze kazdy symptom, ktory mame nam len napoveda, v com je nas problem.Myslim si, že podnikat by si kludne mohla, ide o to, kolko zataze si na seba naberies a akou formou budes podnikat. Ak napriklad vies tvorivo kreslit, hackovat, vysivat, mas vztah k niecomu inemu, da sa to velmi efektivne vyuzit v tvoj prospech, ale mala by si zacat pomalymi krokmi. Na internete sa da zaregistrovat a mozem vyrabat vlastne produkty a predavat ich. Spravis si zoznam trhov v blizkosti bydliska a za odlozene peniaze pojdes na jarmok ci nieco podobne predavat, za pokus nic nedas. Podla mna ide hlavne o to, aby sa nasla pricina tvojho strachu a aby si pracovala sama so sebou.
Zlata moja , to iste ,ako keby som seba cital s tym rozdielom ,ze ty si zena ...Najlepsia rada naucit sa s tym zit nejako , ak nevladzes potahaj 2 az 3 mesiace a zas sed doma . No musis si najst nejaky sposob. ja viem ze je to tazke :(
Práca niekde vo fabrike za pásom, to je pre isté povahy pohroma. To monotónne depresívne prostredie a stereotypná otrocká práca. Je to zlé aj v nových závodoch, o nejakých starých špinavých ani nehovorím. Práca na smeny, to snáď netreba komentovať, rozhádzaný biorytmus, neustála únava, problémy naplánovať spoločný program s normálne pracujúcimi....
Dobre Ti radia, nech si zvýšiš kvalifikáciu, lebo ináč si stále budeš môcť vyberať iba nejaké nevďačné zamestnania a asi iba so šťastím nájdeš niečo pre teba vhodné. A začať podnikať, to nie je len tak. Na to treba mať dobrý zámer, nejaký kapitál a šťastie.
vy, co jej tu radite, aby sa stala szco, sa spamatajte!!! Cloveka, ktory je vystresovany uz len z pomyslenia na pracu, posielate podnikat? Podnikanie je o strasnom strese, clovek nikdy nevie, ci bude mat buduci mesiac na zaplatenie najomneho, poistneho a to este nehovorim o pocite, ci vobec bude mat na chlieb. Ona potrebuje pracu s fixnym platom, aby jej to dodalo istotu... Vierka, bohuzial nevzdelany, resp. nekvalifikovany clovek to ma v zivote tazke. Skus si spravit externe vysoku-napr. na SPU FEMke sa neplati externe studium... VS ti da okrem titulu aj sebavedomie a vseobecny prehlad. Malo VS vzdelanych ludi ma problem si zohnat pracu, dokonca som si vsimla, ze aj na recepcie prijimaju najma VS vzdelanych-z takych nepouzitelnych odborov-historici, pedagogici,.. mas malo rokov, takze mozes zmenit a hlavne zlepsit svoj zivot!!! mas ho vo svojich rukach!!!
No povedzme to takto: strach je len zaciatok pred urputnym bojom sameho seba ak nedokazeme celit roznym formam strachu a hlavne tomu svojmu tak je len jedina moznost vzopriet sa a hladat co najlepsie riesenia ako ho oklamat.
Mam podobny problem skoncil som strednu z maturitou, siel som vyskusat VS ale kvoli peniazom som musel ist pracovat a momentalne pracujem na CNC sustruhoch a poviem vam ze mi to lezie na nervy a teraz sa bojim co bude dalej neviem ci mam ist do Anglicka alebo na Urad prace alebo si najst sposob ako si tu pracu mozno co najlepsie a najrychlejsie zohnat.
Ospravedlnujem sa za tento dlhy clanok ale je to tak, skuste mi niekto na to odpovedat prosim. dakujem
Vierka, ja robim smaling guarda. Nikdy som vo vyrobe nevydrzala dlhsie ako mesiac :D
Tiez by som bola rada, keby sem ludia pisali co robia , pretoze ostatny sa mozu inspirovat . Ja uz potrebujem menit prac. miesto, koli stahovaniu. A tiez VIEM ze za pas ma nik nedostane. Ale keby ma vyhodili z prace, co ine si teraz najdem? NIC.
Pri takych predstavach sa aj mne ruti svet:(
ty si povedala to co sa ja bojim sam sebe priznat.praca za tych podmienok ktore si opisala je mne dobre znama.neostane po mne ziadne velke zivotne dielo,len maximalne prispejem k pohodliu nejakeho megalomana.je to urcite aj chyba mojich ambicii ale este je tu harakiri ktore dokazu len silny jedinci.
Ta cukraren bola divna. Nechapem, preco by clovek musel pri praci v cukrarni stale stat. Ved to je chore. Podla mna musis len spravne poznat cenu svojej prace. Ak ta praca nie je platena adekvatne odvedenej praci, tak ju neber.
