no, viete, ono je to tak, ze si asi len myslia ze su "naj"...
niekedy to tak fakt nevyzera...
ide o to, ze jej kamosku som spoznal cez net, sme si pisali, potom sme sa aj stretli ako kamarti...je s nou zábava, je strasne optimistická, vie ako pomoct ked to clovek potrebuje
a ona by mi vedela dat presne to, po com tuzim, co mi chybalo v tomto vztahu - nemyslim na sex - s byvalou fungovalo uz len to - ale nemohol som mat vlastny názor, ked som chcel byt s nou, musel som mat "casenku" atd...vsak ved viete..ziadne pochopenie, ziadna opora, ani ma nepodporovala - proste stratila zaujem a chcela byt sama - a ja som jej dal vsetko vzdy! - nemyslim fyzicke veci :)
a ako tu to aj pisali, tiez neverim v to, ze by boli najlepse kamosky ked pojdu kazda na inu vysku - predsalen je najlepsi kamos alebo kamoska tá, co je vzdy pri tebe alebo aspon nedaleko od teba a tak...
casto sa hádaju aj ony - kvoli malickostiam - za ktore sa so mnou chcela rovno rozist (take prkotiny ako po nakupoch ked som schoval veci do kufra a nenechal som to na sedadlach tak kricala ze kto by to uz ukradol a take veci - proste za vsetko uz)
ked sa neviete stretnut, ked to potrebujete, uz to nie je take ...
ci to je chore alebo nie, ona sa ma vzdala nie ja jej...
nevázila si to, co mala...
skoda...