Chcem sa zabit

Príspevok v téme: Chcem sa zabit
chcem

uz dlhsie nad tym rozmyslam..nebavi ma stale sa trapit, chlavne koli chalanovi, snazim sa aby bolo vsetko ok,aj tak to jenaprd..v skole same stresy,cloevek si mysli ze aspon doma najde klud, lenze samozrejme mat takych uzastnych rodicov ako mam ja,tak sa najradsej zahrabat hned pod zem..nebavi ma to, absolutne tento zivot..boo to dobre, donedavna, neviem co sa deje..ak to bude takto pokracovat...bola som taka stastna.

jajka001_

rodicom nevadi, ze spavas len styri hodiny? nemozes obmedzit cas s priatelom, aby si si oddychla? nesnaz sa robit vzdy vsetko perfektne, za prve, aj tak to nikto neoceni, za druhe, sama si tak robis problemy.

chcem

.keby to bolo take jednoduche..kaslat na vsetko a uzivat si zivot. Ledva denne stiham, spavam 4 hodiny, za posledne dni som skoro zaspala zakazdym do skoly, som vysilena, neviem ako nabrat spat energiu. Potrebujem stihnut urobit este vela veci a to ma nici. Mam vela veci na starosti a ja som pedant,ktory chce vsetko stihnut na cas a perfektne. Ked mam pocit,ze potrebujem plakat,placem,ale potom mi vsetci okolo mna len nadavaju, ze co revem.Nemam sa skym ani porozpravat..proste priatel ma nechape, s rodicmi az tak dobre nevychadzam, ty su strasne konzervativni ludia. Proste maju svoju hranicu,po ktoru ta pustia,a ked uz tak nieco poviem pred mamou, ze sa postazujem ze co a ako, vzdy to obrati proti mne a nakoniec z toho vyden ako najhorsia. Dobru kamaratku nemam, ktorej by som sa vyrozpravala a tak to vsetko dusim v sebe. Kazdy 3 mesiace ma chyti depka, ked uz neviem co so sebou, vsetci mi nadavaju. Trva to uz asi 2,5 roka. tento krat toho uz je dost a citim sa slaba, citim,ze je toho na mna vela a ze nestiham oddychovat- nemam kedy.. vsetko citim na sebe ako keby pred sebou tlacim velku kopu starosti a nie a nie sa toho zbavit..

12anička12

Je vidieť že sa nemáš rada. Život na tejto zemi máme len jeden, a nikdy už nijaky.
Nikto na svete nestojí za to aby si si vzala život. Ty si jediná a jedinečná a výnimočná. Dospeješ a pôjdeš svojou cestou. Každá sme to prežili, sme tu a žijeme ďalej pokiaľ sa naša cesta neskončí. Zahoď všetko za hlavu a uživaj si život.

alternantka

pre CHCEM:

Všetko má svoj význam... aj toto nie práve pozitívne obdobie, ktoré máš, sa ukáže ako také, ktoré ťa posunie niekam inam, dopredu, skúsenosť jednoducho.

Ak ti nie je dobre, posmúť si. Ak to potrebuješ, poplač si. Ak musíš, zakrič.

ALE

Neuzatváraj sa, neľutuj sa a neviaž sa na minulosť - tak nikdy nepohneš nohou z miesta, a to predsa chceš, ísť ďalej...

Ver mi, všetko sa dá zniesť, ja osobne si myslím, že všetky -skúšky- ktorými prechádzame, sú preto, lebo ich zvládneme... Každý dostane také bremeno, aké unesie... aké ho urobí silnejším.

Držím palce. V prípade nutnosti... vyhľadaj psychológa, oni už vedia, čo s tým... poznám to, teda poznala som to.

depechemode

vzdy si pri taktom stave poviem:

narodila som sa preto, aby som zila a nie aby som sa zabila a urobila tym trapenie ludom okolo mna.To nie.

a druha vec:

su aj horsie veci, su ludia ktori sa maju horsie ako ja a tesia sa aj z toho mala co maju.

Tieto dve myslienky ma vedia vzdy ukludnit. Skus to aj ty :)

lienka lenka

neboj, raz je dobre, raz je zle. musí byť aj zle aby fungovala rovnováha života. keby nebolo aj zle, tak by si si šťastie a radosť neuvedomovala :)

janka6576

Mas ledva 20 rokov... mas pred sebou cely ZIVOT!!!! kebyze to takto neuvazene skoncit, vies o kolko krasnych chvil prides? nikdy nevies cim ta prekvapi zajtrajsok,,co krasne ti pripravi! Za par rokov, ked budes stastne zamilovana a vsetko sa zmeni k lepsiemu, nebudes chapat ako si si toto mohla mysliet! Zivot ma tolko kras,,,ja osobne si vazim uz len to, ze som zdrava a mozem naplno vnimat to ze slno vychadza, ze su na svete ludia, ktori ma miluju!..ci uz je to jeden clovek, alebo viaceri,,ale su...Kedysi si bola stastna, teraz nie si,,mozno za kratky cas opat budes,,,tak je to v zivote kazdeho cloveka..raz si hore, raz si dole...Najdi si aktivitu, zacni chodit na aerobik, alebo sa prihlas do nejakeho kruzku,,stretavaj sa s ludmi,,smej sa....zivot je nadherny dar!! nech to znie akokolvek sentimentalne!!

chcem

chcem vyviest niektorych ludi z ich omylov...tiahne mi na 20 rokov, takze som neni ziadna pubertiacka..clovekovi sa niekedy tolko toho nakopi a ked nema pomaly ani ziadnu oporu okolo seba, ma pocit,ze sa jej vsetko ruca pred ocami..a ked to je este aj pravda,ze sa to vsetko sype.. ked nemas blizkeho cloveka,ktory by aspon vypocul..a nie to este ta pochopil a spravne poradil...