uz dlhsie nad tym rozmyslam..nebavi ma stale sa trapit, chlavne koli chalanovi, snazim sa aby bolo vsetko ok,aj tak to jenaprd..v skole same stresy,cloevek si mysli ze aspon doma najde klud, lenze samozrejme mat takych uzastnych rodicov ako mam ja,tak sa najradsej zahrabat hned pod zem..nebavi ma to, absolutne tento zivot..boo to dobre, donedavna, neviem co sa deje..ak to bude takto pokracovat...bola som taka stastna.
Chcem sa zabit
Kajuša, Tvoj život má nesmiernu cenu, škoda, že si to neuvedomuješ. Ako dobre, že vtedy prišla Tvoja mama! Nechcela by si napísať, prečo si sa chcela zabiť a prečo sa režeš? Určite sa s tým dá niečo robiť, len Ty nevidíš žiadne riešenie...
Tvoj život je v správnych rukách - v Tvojich. Sú veci v našom živote, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ovplyvniť ale môžeme náš postoj k nim. Možno nemôžeš zmeniť dôvod Tvojich depresií, ale určite existuje spôsob, ako sa s danou situáciou vysporiadať. Neskúšala si navštíviť psychológa?
zabit sa je to najjednoduchsie riesenie...prehodit balvan na niekoho ineho...na ludi pre ktorych nieco znamenas...
kpl chapem a ked to bolo nevyhnutne ,tak ano ,beriem :(lenze u mna neviem ..uz som si na dobrej celkom ceste ,rozisla som sa s priatelom ,padol mi balvan zo srdca akosi ...(sice este su problemym,ale to uz nejako doriesim)som sice smutna,ale zijem ..uz pomaly mi prechadzaju tieto veci,ale .....velmi tazko sa spamatavam ...a psychiatra vazne nechcem a ani ADcka ..to nie ...ja mam strasny odpor k takemu niecomu,proste kazdy sme iny ,kazdy sa snazi zit co najdlhsie,ano mozno ms pradu,ze zit krajsie ale kratsie ..-lenze ja si myslim ,ze to este sama zvladnem ...dufajme a modlime sa :)
Zober si to z takej stránky, že trápi sa každý. Aj ten kto sa na prvý pohľad pekne oblieka, je pekný, ale to čo prežíva nemusí byť také ako si myslíme. Život je len jeden a treba si ho vážiť. Musíš vydržať to čo prežívaš doma. Naučí ťa to byť lepším rodičom. A určite si nerob nič kvôli chalanovi. Porozprávaj sa s niekým o tom, ale určite sa nezabíjaj! Držím ti palce.
ani na to nemysli....ja som sa o to pokusila a ver mi ze dva tyzdne na akutnom oddelenim psychiatrie+mesiac na sanatornom oddeleni nechces zazit...a to ani nehovorim ake lieky beriem,najdi si nejaku zmysluplnu aktivitu ktora ta bude bavit,najdi si cloveka na ktoreho sa mozes spolahnut,viem ze je to tazke ale da sa to...hlavne zajdi za dobrym psychiatrom!!psycholog,nejaky terapeut-sarlatan ti isto nepomoze,skor uskodi..
Vyvinula sa u mna depresia a uzkost ako nasledok postraumatickej stresovej poruchy. Velmi ma boleli myslienky na minulost, chapes?
A naozaj mi je s liekmi fayn. Nebola som schopna zit normalny zivot, na nic som sa nesustredila, stale som bola nervozna, nepokojna, podrazdena, zamyslena, prosto mimo. Mala som na hrudi taky neznesitelne tazky balvan. Lieky ma vratili do normalneho zivota. Teraz lutujem, ze som bola taka neskutocne tvrdohlava, vyhladala pomoc a zacala ich uzivat az po 5 mesiacoch ako som zacala mat problemy. Nebyva mi zle, ani sa mi nechce spat. Beriem dva druhy liekov plus ked nemozem zaspat tak mam aj na spanie. Uz nikdy nechcem znova zazit tie stavy. Mam velku doveru k svojej psychiatricke. Ludia sa boja, ze si liekmi skratia zivot. Ale ja radsej budem zit kratsie a stastnejsie ako dlho a nestastne. A zase si myslim, ze so psychoterapiou to vsetko zvladnem ovela rychlejsie a nebude treba tak dlho tie lieky uzivat. Ved len pre porovnanie, kolko zien uziva antikoncepciu cele roky? A pecen to v poho zvlada, tak preco by nezvladla par rokov, mozno mesiacov uzivania AD? :)
kpl lenze kvoli comu ich beries .-..hm ?povies ,ci ?
a tebe fakt teda nebyva zle,ani necche sa ti spat ?a kolko ich beries ?
ja sa desim AD ,lebo ...nechcem sa dopovat liekmi,som proti nim vzdy som bola ...:(