citala som tu vela prispevkov,ale neviem uz ci je problem vo mne alebo v kom..mam priatela,chodime spolu uz 2 roky,ja mam 19,on 23..problem je v tom,ze: chodim do skoly,cestujem denne 3 hodiny,pridem domov,porobim si veci do skoly,poupratujem doma, a snazim sa urobit vsetko tak,aby som stihla byt aj s priatelom.On,ma pracu doma,takze ma cas, ked chcem aby prisiel ku mne skor, vyhovara sa stale,ze ma robotu a musi urobit este dalsich desat veci.Aj ked je uz teraz tma a ja ho musim nahanat,aby sme boli spolu aspon chvilu, on musi vyst este von aby poobzeral,ci je vsetko ok..to trva dalsiu pol hodinu a pokial sa dostaneme ku nam je 10 hodin. Vstavam do skoly o 5 a spavam denne tak 4 hodiny. Trapi ma to,ze ja si dokazem vsetko zariadit tak,aby som stihla byt aj s nim..lenze on nie..ale je tu zase dalsi problem, ked mu zavolaju kamarati,aby siel s nimi niekam, tak to bezi hned,vtedy uz nema ziadnu robotu a nevadi mu,ze ma nieco rozrobene. Nebyvam s nim kazdy den,pretoze koli jeho vyhovorkam sa to neda, a preto aj ked mu mnohokrat tolerujem,ze ma robotu a niekedy ho cakam aj 2 hodiny aby si porobil a aby sme boli spolu,u neho by sa aj tak nestalo,ze by skoncil skor a prisiel by ku mne skor. Dalsi problem je to,ze stale telefonuje..on dokaze denne pretelefonovat aj 2 hodiny(telefonuje s jeho ,,uzastnym" bratrancom,ktorý ,,stale" nieco potrebuje a s prepacenim mi to tak pripada,ze sa nevie bez neho ani vy*rat! Rano este ln vstane, zvoni mu telefon:cau, co robis.ides nieco robit? toto su tie dolezite rozhovory.Telefon nosi so sebou vsade, pri obede,na WC,proste vsade..a ja ked sa mu potrebujem dovolat,tak ma obsadene alebo uz vybity telefon..proste neviem co mam uz robit, pretoze mi to leze na nervy a nechcem zahodit tie roky len tak..pre mna nieje riesenie rozchod, ale chcem to vyriesit rozumne...skusala som aj to,ze som sa mu tyzden neozvala,nezabralo, boal som zla, prostivna, nic...strasne ho ti jeho kamarati a hlavne ten jeho bratranec steluju proti mne..vela krat ma tak dokazu provokovat...predo mnou ze: no co kedy sa ideme ozrat,kedy pojdeme tam a tam,kedy sa ideme vozit???...ja ho nechcem stratit, pretoze ho lubim uz 5 rokov a ta laska je stale väcsia a väcsia..skusala som sa s nim aj rozpravat,ale on ako keby to nechce pochopit...mate vy na to nejake nazory..len prosim vas,nechcem pocut ze to je debil, ze kasli nanho..chcem pocut rozumne dospele nazory..dakujem
Dokazeme chlapov zmenit???
Nie je dôvod mužov meniť. Vybrali sme si ich práve preto aký sú. Muž, žena, človek, nie je plastelína, z ktorej si vymodelujem to čo chcem. Túto chybu však robia asi všetky ženy. Niektoré to robia, niektoré o tom iba uvažujú. Ženy sú stále nespokojné.
Tak toto bolo najvystiznejsie.Petapeta,jedina osoba,ktorej mozes vycitat,si sama.Tebe on neda spat?Alebo ti dava budicek?Ved je len na tebe,kolko casu si ty vydelis na spanok.A ked si sa rozhodla si telo znicit len kvoli tomu,aby si niekomu nedala dychat...Prosim.Ale co ho ma na tebe pritahovat,ked sa mu doslova pchas do zadku.Uz teraz nemas pre neho cenu.
No Petapeta:
Podla toho co tu citam, tak ako ty zmyslas a pises................to nevidim ruzovo.......pytas si od neho aj povolenie kedy mozes ist na wc? Prepac ale podla toho co pises, tak ty vlastne od nikoho z nas radu nepotrebujes.........ved si aj sama odpovedas na otazky a hladas dovod ako ho vzdy ospravedlnit................ty robis zo seba sama posledne koleso na voze tym ze mu vsetko trpis, a on to vyuziva, ved by bol sprosty keby to nevyuzival..............takeho psiiika nema hocikto...............
ahoj peta. Bud len rada, ze tvoj priatel ma vela kamaratov. Lebo keby ste mali byt vy dvaja len stale spolu, by vam to liezlo na nervy. Hovorim o svojej skusenosti. Mala som vazny vztah, no skoncil sa. A to preto lebo moja polka nemala takmer ziadnych kamaratov. Boli sme spolu neustale, vadili sme sa, nevazili si jeden druheho. Uvidis zlepsi sa to. Nechaj ho nech sa vyburi. Je este mlady..
podla mna rozumny dospely nazor je - skus sa s nim porozpravat, povedz mu ako sa citis, ked robi to a to a normalne mu vysvetli preco ta to trapi.
ked to nepochopi, tak potom ta bud nema dost rad alebo ta nema rad taku aka si alebo mu proste na tebe len velmi malo zalezi - a tak s nim nikdy nebudes stastna.
mas 19 rokov a takmer 100 percentnu sancu, ze by si mohla mat s niekym inym lepsi a plnohodnotnejsi vztah, takze ja by som sa v tvojom pripade toho rozchodu az tak nebala. iste ta to bude stat v konecnom dosledku menej energie ako neustale prehovaranie niekoho, aby bol iny, ako je...snazit sa ho zmenit je boj s veternymi mlynmi. radsej tu energiu investuj do seba!
jasne Fallo... ved ani vy neocakavate od psika, ze navari, kym budete v robote, nie? Tak snad to nebudete chciet aj od zeny.. :)
petapeta...smiem sa syptat preco nemam s kamosky aj tam u vas??alebo preco ked ides zakamoskami ide s tebou??..aj ja mam priatela uz 4.5 roka..a som aj s kamoskami..aj mi sme spolu kazdy den..a najradsej by som s nim bola stale,ale mame kazdy aj svoj vlastny zivot..nemozes byt odkazana len nanho..to je chore..a to ze spavas 4 hodiny denne..preco mu nevysvetlis ze proste nech pride skor cez tyzden lebo proste ides spat o 10...porozpravaj sa snim..a ak nebude chciet,ak je taky ze si neuvedomuje ze ti takyto druh zivota nevyhovuje a neberie do uvahy tvoje pocity tak prepac ale fakt ti nestoji za to aby si si nanho minala energiu ktorej aj tak nemas na rozdavanie..a toto je prosim pekne normalny dospely nazor...nedokazes sa na to pozriet objektivne..aj ja milujem svojho priatela a nevedela by som si predtavit zivot bez neho,ale nikdy by som nedovolila aby mnou takto manipuloval..si pod papucou...nehnevaj sa na mna,ale otvor ocka...zasluzis si,ako kazda z nas,chlapa ktory si uvedomuje co prenho znamenas a vie si na teba najst cas aj ked ho ma malo..
Mandarinka-no vidis....od psa neocakavas ze poupratuje....tak preco to chcete od chlapov?? :))
Srandujem :)
zdroj: www.mracnahora.wordpress.com
zaujimavy clanok... Myslim, ze je na nom dost pravdy..
"Niekde som čítala, že ideálny je vzťah, ktorý máme so svojím psom. Náš pes je ideálny, pretože od neho dostávame presne to, čo od neho očakávame. Keď prídeme domov, obskakuje nás, vrtí chvostíkom a teší sa z toho, že nás vidí. Nikdy od neho neočakávame, že medzičasom vynesie smeti alebo že bude upratovať svoju búdu. Akceptujeme ho takého, aký je, a milujeme ho preto, že je taký, aký je. Našich partnerov však málokedy akceptujeme takých, akí sú – chceme, aby boli iní, aby sa správali inak, než je pre nich prirodzené. Keď to neurobia, sme sklamaní – naše očakávania na nich sa nenaplnili (znamienko „mínus“). Myslíme si, že partnera milujeme, ale vlastne milujeme našu predstavu o tom, aký by mal byť. A to sa nám stáva len vtedy, keď máme „dlhy“ v našom vlastnom vnútri – keď nevieme akceptovať sami seba, akí sme.
Napríklad vezmime ten „psí“ vzťah. Ak sme nesmelí a chceme, aby si ostatní o nás mysleli, že sme silní, samostatní a nebezpeční, kúpime si dogu. Ale kým sme s dogou sami, sme sami sebou – a doga sa nám prispôsobí. Síce ešte stále bude čo do vzrastu teľa, ale nebude hrozivá ani nebezpečná. Ale my ju máme na to, aby bola hrozivá a nebezpečná, my to od nej očakávame! A ona hrozivá nie je? Mínus!
Našťastie voči zvieratám sa ľudia málokedy správajú takto krátkozrako. Akosi chápeme, že ten dunčo nemôže vedieť, aké očakávania naňho kladieme. V našich vzťahoch už tak rozumní nebývame. Ak sa cítime podriadení, často naznačujeme. Ten druhý nemusí pochopiť (najmä ak sme naznačovali „kvalitne“, teda nenápadne). Nepochopí – a očakávania nenaplní. Nenaplnil – takže nás nemá rád! Mínus!
