Dokazeme chlapov zmenit???

citala som tu vela prispevkov,ale neviem uz ci je problem vo mne alebo v kom..mam priatela,chodime spolu uz 2 roky,ja mam 19,on 23..problem je v tom,ze: chodim do skoly,cestujem denne 3 hodiny,pridem domov,porobim si veci do skoly,poupratujem doma, a snazim sa urobit vsetko tak,aby som stihla byt aj s priatelom.On,ma pracu doma,takze ma cas, ked chcem aby prisiel ku mne skor, vyhovara sa stale,ze ma robotu a musi urobit este dalsich desat veci.Aj ked je uz teraz tma a ja ho musim nahanat,aby sme boli spolu aspon chvilu, on musi vyst este von aby poobzeral,ci je vsetko ok..to trva dalsiu pol hodinu a pokial sa dostaneme ku nam je 10 hodin. Vstavam do skoly o 5 a spavam denne tak 4 hodiny. Trapi ma to,ze ja si dokazem vsetko zariadit tak,aby som stihla byt aj s nim..lenze on nie..ale je tu zase dalsi problem, ked mu zavolaju kamarati,aby siel s nimi niekam, tak to bezi hned,vtedy uz nema ziadnu robotu a nevadi mu,ze ma nieco rozrobene. Nebyvam s nim kazdy den,pretoze koli jeho vyhovorkam sa to neda, a preto aj ked mu mnohokrat tolerujem,ze ma robotu a niekedy ho cakam aj 2 hodiny aby si porobil a aby sme boli spolu,u neho by sa aj tak nestalo,ze by skoncil skor a prisiel by ku mne skor. Dalsi problem je to,ze stale telefonuje..on dokaze denne pretelefonovat aj 2 hodiny(telefonuje s jeho ,,uzastnym" bratrancom,ktorý ,,stale" nieco potrebuje a s prepacenim mi to tak pripada,ze sa nevie bez neho ani vy*rat! Rano este ln vstane, zvoni mu telefon:cau, co robis.ides nieco robit? toto su tie dolezite rozhovory.Telefon nosi so sebou vsade, pri obede,na WC,proste vsade..a ja ked sa mu potrebujem dovolat,tak ma obsadene alebo uz vybity telefon..proste neviem co mam uz robit, pretoze mi to leze na nervy a nechcem zahodit tie roky len tak..pre mna nieje riesenie rozchod, ale chcem to vyriesit rozumne...skusala som aj to,ze som sa mu tyzden neozvala,nezabralo, boal som zla, prostivna, nic...strasne ho ti jeho kamarati a hlavne ten jeho bratranec steluju proti mne..vela krat ma tak dokazu provokovat...predo mnou ze: no co kedy sa ideme ozrat,kedy pojdeme tam a tam,kedy sa ideme vozit???...ja ho nechcem stratit, pretoze ho lubim uz 5 rokov a ta laska je stale väcsia a väcsia..skusala som sa s nim aj rozpravat,ale on ako keby to nechce pochopit...mate vy na to nejake nazory..len prosim vas,nechcem pocut ze to je debil, ze kasli nanho..chcem pocut rozumne dospele nazory..dakujem