DMO

darika

Ahoj Bingham.Dkicko.Vies co,ja nemusim ziadne pluska,lebo tu to niekedy ide fakt o sympatiach.Len.Ale ty citas,takze na teba dam.

darika

Dominika,tak teraz som ostala ako v soku.Vas aki ludia odsudzuju?Ako odsudzuju?To je este stale mozne?Na nasho si uz davno ludia zvykli a od susedov,az po kamaratov,kolegov,v obchode,vsetci ho zboznuju,vsetci sa na neho pytaju...Citit v tom uprimnost,nie falos.
Vies,takich ludi treba len lutovat.Vies preco?Oni nevedia co je radost zo zivota,co je radost zo smiechu,co je byt vdacny za kazdy usmev.To nie my ucime tie deti,ale tie deti ucia nas.Ked sa zdrave dieta usmeje,je to normalne,ale...ked sa usmeje dieta,od ktoreho by ste nikdy usmev necakali,rozkvitne nam nebo.A prave preto,nas ten nas krpan vela naucil a ked mam trapenie,pomyslim si na nich a zrazu ten moj problem je tak strasne naivny a malicherny...Kedysi ked sa niekto otacal a bol v nasej blizkosti,ja som sama prisla a povedala-nemusite pozerat s otvorenymi ustami.Kludne sa opytajte.Ale to je uz naozaj davno.

dominika9

darika,ďakujem veľmi pekne. Aj ja Vám držím palce naozaj je veľa prípadov, ja som to videla ,keď som s dcérkou chodila po liečení.Treba vydržať,nádej umiera posledná,aj keď 9 rokov,je už naozaj dosť veľký vek,netreba sa vzdávať. My cvičíme dennodenne,keby sme necvičili tak by tiež išla rapídne do zadu. Tiež sme si vytrpeli naozaj dosť preklakali sme veľa,niekedy aj spolu , a večer do vankúša som plakala sama. Aj teraz,vieš najviac ma mrzí,keď nás druhý odcudzujú,aj my máme právo žiť tak,nech nás nechajú. Ja vravím,keď sa nechce niekto na ňu pozerať,nech sa nepozerá,ale ubližovať jej právo nemajú nech si to vybavia so mnou. Ešte som zabudla dcérka od 3 rokov pravidelne pláva asi tak os marca do septemba ,každý deň a poviem ti voda u nás robí zázraky. Naozaj držím palce,nech sa Vám darí aj keď to máte ťažké,netreba sa vzdávať.

darika

Dominika
To je teda uzasne,ake pokroky ste urobili.Je ale vela deti s touto diagnozou,kde asi ani cviky nepomozu.Sestra vsade kde bola,videla aj odozvy po cviceniach pri inych detoch,ale aj nic.Ako aj u nas.Ona to nevzdava,ale po 9 rokoch je uz velmi mala nadej,ze sa nieco zmeni.Aj ked ta umiera posledna.Moc vam a hlavne dcerke drzim palce.

dominika9

darika,moja malá keď sa narodila ,tak jej nedávali žiadnu nádej na prežitie,prognozy boli také,že ak prežije tak nás nebude poznať,bude len ležiaca. Prešli sme cvičením,bola to nesmierna drina,cvičenia Kováčová,Dnajská Lužná, MArtin,prešli sme Čechy ,Prahu,Moravu, Brnu . Absolvovali sme operáciu v Prahe. Do jedného roku bola len ležiaca,keď mala rok začala sa obracať,štvornoškovať,dokonca do dvoch rokoch sa postavila a začala chodiť popri nábytku. Dnes je síce na vozíku,ale dokáže sa postaviť a urobiť pár krokov s oporou. Teší sa zo života,je naše slniečko,v škole sa naučila čítať, má síce upravené osnovy učebné,ale napriek tým začiatkom je to v celku dobre. Vie plávať ,ale len pod vodou,dokonca vo vode chodí úplne sama.Denne cvičíme dnes už prevažne cvičí na stacionárnom bicykli a nejaké cviky na posilňovanie. Vraj má šancu ešte chodiť sama,aj keď tá chôdza sa nikdy nevyrovná zdravému človeku. Tak ktovie ,ja si už veľké iúzie nerobím,čo sa týka samostatného cvičenia,ale ako sa hovorí nádej umiera posledná.

darika

Nina
On ma za sebou snad vsetky cvicenia sveta.Od Kovacovej,cinana v Madarsku,az po Ukrajinu.Kazdy den poctivo.Doteraz.Malokedy sa stane,ze vynecha cvicenie.Tam je ale postihnutie velmi vysoke,takze cvicenia pomahaju len udrzat vo forme,aby nebolo horsie.

Nina26

Darinka, ak Ti môžem poradiť, mam dceru s touto diagnozou, ale sú rôzne stupne postihnutia, niekto viac mentalne, niekto telesne, ak je to viac telesne, určite by som nepodcenovala cvicenie. Dcera ktora do 9 mes. sa nevedela posadiť ani otočiť v z chrbta na bruško a naopak, sa za 1 mesiac špecialneho poctivého cvičenia
5x denne 20 minut, naučila prehodiť, postaviť a chodiť veľa postele. Bola to veľká radosť. Chodiť začala ako 17 mes. s mnohými padmi. Nebola to dokonala chodza, cviči aj teraz ako dospela, lebo by sa jej skracovali šlachy v kúpeľoch bola v Kovačovej asi 5x . Neviem, ako by dopadla, ak by sme toľko necvičili, či by jej uplne neochabli svaly a nezostala na vozičku. Tiež brala nejaké vit. na rozvoj mozgu. Mame z nej radosť. Veď neurologička by mala mamičke poradiť. Prajem všetko dobré.