Ahojte, dúfam, že mi niekto poradí. Mám hrozný problém so žiarlivosťou, neviem to kontrolovať, a samej mi to už ide na nervy nieto ešte môjmu partnerovi. To sa už nedá ovládať, proste neznesiem ani, keď niekam ide a viem, že tam budú nejaké jeho kamarátky, stále sa ho musím pýtať, kde, čo, kedy, s kým,,, a keď aj mi povie kde ide a s kým, mám v hlave šialené predstavy ako ma podvádza...dokážem vymyslieť úplné scenáre.. Normálne mi je vtedy fyzicky zle, mám kŕče v bruchu, zovreté hrdlo..,Niekomu sa to môže zdať smiešne, ale mne je z toho zase do plaču. Ja by som mu tak veľmi chcela veriť, lebo za 5 rokov vzťahu to stále nedokážem, je to proste nejak vo mne zafixované, že ma musí raz podviesť.. minimálne aj pre tie scény, čo mu stále robím.. A viem, že je to jedine MOJA CHYBA a robím si to sama - to mi aj povedal.. Asi potrebujem odbornú pomoc.., ja už neviem čo so sebou urobiť.. Poraďte mi prosím, alebo napíšte, či niečo také zažívate aj vy...Vďaka.
Chorobná žiarlivosť
Katka, neboj, aj ja som sa citila menejcenne, aj ked nemusim, lebo viem, ze nie som skareda :) nie som ani hlupa hus :) mala som na ziarlivost dovody a tie sme riesili az sme sa dostali k tomu, ze ja som nemala od malicka otca (ze preco netreba rozmazavat), a tak som strasne chcela muuza, ktory by bol mojim milencom, partnerom ale aj muzskym vzorom, ktory som nemala a potom som sa zacala bat, ze tak ako odisiel otec, moze odist aj on a ja zazijem znova to iste. Kym som sa upokojila preslo vela vody a nas vztah sa musel posunut z mladeznickeho ocarenia na uroven zivotneho partnerstva. Je jasne, ze nikdy nehovor nikdy, no citime obaja, ze cloveka, ktory by nam na spolocny zivot sadol viac asi nenajdeme ani jeden. Preto moje obavy a strach zo straty klesli takmer na nulu. Co sa tyka nevery, sme mladi a lubime sa, no 40 rokov byt s jednou zenou alebo len s jednym muzom, musi byt tazke... Preto si nerobim iluzie. Teraz nam stale klape vsetko ako ma, no je jasne, ze raz to bude treba riesit. Ja nie som za promiskuitu, no jednorazovka sa moze stat kazdemu. A tento fakt ma zacal upokojovat. Nemam sa coho bat.
Katuška ja som na tom uplne rovnako. Mám priatela 3 roky a zo zaciatku bolo vsetko super. No potom to znovu zacalo (mala som predtym 7rocny vztah, ktorý stroskotal),pracovali sme spolu a mali sme kolegynu, ktora si podla mna kompenzuje svoje problemy v mnazelstve, v práci som sa nevedela sústredit, nemala som vykony a tak som dostala vypoved. Teraz som bez prace, priatelov (nakolko som sa kvoli sucasnemu prestahovala o 350km a vsetku energiu som dala do nasho vztahu) a neskutocne depresie. Priatel o vsetkom vie, ale trva to uz od januara a viem, ze zacina byt zufaly, mam pocit, ze chodi z prace so strachom ake sceny ho cakaju doma a ja to na nom vidim a este viac som depresivna, este viac placem, v hlave mam rozne predstavy. Najhorsie je, ze to neviem predvidat, pretoze jednu minutu sa mi vsetko zda ok a zrazu sa hned rozplacem a pridu vycitky. Neboj sa, nie je to tvoja chyba, skús najst pricinu (u mna je to nedostatok sebavedomia, pocit samoty a nepotrebnosti), ja prave teraz hladam nejakeho psychiatra, lebo uz nevladzem.
Katuška3101
ja som bola na tom podobne. tiez chorobne ziarliva. zila som v spolocnej domacnosti so svojim priatelom 7 rokov. obcas som sa pretvarovala, ze neziarlim.ale opak bol pravdou. nicilo ma to. stale som zila v tom, ze ma podvedie. zosobasili sme sa, narodilo sa nam dieta a ziarlivost stale nepresla, az kym ma jedneho dna skutocne napodviedol. mam taky pocit, ze som si to sama privolala. znicila som svojou ziarlivostou nase manzelstvo. a on svojou neverou. rozviedli sme sa. po rozvode som mala vztah a ziarlivost sa len stupnovala. nastal rozchod, ale z mojej starny, pretoze ma nebavilo stale sa trapit nad tym, co asi robi, kde je a s kym je. uz niekolko rokov nemam ziadneho partnera, lebo je mi tak lepsie.nieze by som nemala ctitelov, ale nemusim stale mysliet na to, ako ma niekto, niekde podvadza.
neviem, ci sa da z toho vyliecit. podla mna nie.
SUGARLIPS tak to ťa obdivujem, ako to zvládaš, tiež by som sa to chcela naučiť, snáď to raz zvládnem..Keď ja tie pocity musím dať von, inak ma to bude zožierať ešte veľmi dlho..ak by som predstierala pred ním, že pohoda, že to somno nehne.. Ja som taká vlastne ani nebola, to len posledný polrok mám takéto stavy a asi aj preto, že si neverím, lebo som dosť pribrala...:-/
ALZBEE ja si uvedomujem, že toto ničí náš vzťah, ale fakt si nemôžem pomôcť, asi by ten psycholog možno pomohol.. ale neviem je to zadarmo alebo ako? asi nie..
tak tak ako pisala alzbee - daj pozor aby tvoje sceny neznicili vas vztah a nie jeho udajna nevera..
Ten príspevok bol pre magannie..
Ahoj, prečítala som si Tvoj príspevok, no musíš mať pevné nervy ak toto vydržíš mala by si mu to riadne vyjasniť, teda aspoň ja by som.. ten môj má kolegyňu, čo má problémy s frajerom, a toto musím aj ja stále počúvať, že ako sa ona má zle, ide to pekne na nervy.. ja som bola včera hysterická "len" preto, že si písal s inou... Proste ja neviem, je to nejak vomne, nedá sa to zmeniť, už som to milionkrát skúšala... A nájsť si dačo svoje,, ja tu nemám žiadne kamošky takže sama väčšinou potom výmýšľam kraviny, keď on ide von s kamošmi.. Aj dnes to tak asi bude...On ide von na hasičškú súťaž nočnú...A ja som povedala, že teda pôjdem do mesta s kamoškou, ale ona nemôže, lebo sa zle cíti, tak neviem,, Jeden kamoš mi poradil, že mám ísť s ním, veď som jeho frajerka, ale ja neviem, keď mu mám dať tú voľnosť - čo mi aj minule povedal... Ja neviem, čo robiť stále len rozmýšľam a rozmýšľam...
Katka, ja som kedysi tiez ziarlila, myslela som si, ze je to nieco, s cim som sa narodila, ze som nedoverciva a tak. No pracovala som na sebe. Makala. Nie len kvoli nemu, ale aj kvoli sebe. Aj mne bolo fyzicke zle...aj mne bolo do placu a aj som plakala. Sme spolu sice "len" polku toho co vy, no uz je to lepsie so mnou.
Ja som emotivny clovek a riesit to racionalne, bolo ako hrach na stenu hadzat, lebo aj ked to na mna zas doslo a opakovala som si, ze nemam dovod, tak to nepomahalo. Teraz necham tie pocity normalne citit mojmu telu, ale aj tak rozumom hybem a kladiem si otazky, ci lubim svojho priatela? Ano. Lubi aj on mna? Ano. Je na party niekto, kto ma len tak moze nahradit?....a podobne. Ked som zistila, ze naozaj nemam preco sa tyrat, no ustavalo to pomaly, tak som sla von, s kamoskou na kafe a podobne.
Ak ta raz ma podviest, tak to spravi, aj keby si sa na hlavu postavila..poviem ti uprimne, ze ja si tiez myslim, ze temer v kazdom vztahu raz pride k nevere. Kazdy tak rad veri, ze moj/a partner/ka by mi to nikdy nespravil/a, snazi sa doverovat a nakoniec sa dozvie, ze predsa bol podvedeny...obdivujem tvojho priatela, ze to s tebou taha uz 5rokov, ked mu robis neustale scenky. Mysli hlavne nato, ze nie jeho pripadna nevera znici vas vztah, ale tvoje vystupy...raz mu mozu rupnut nervy a fakt ta podvedie, aby si konecne mala dovod nato ho upodozrievat. Ak mas pocit, ze je to fakt uz chorobne, tak podla mna vyhladaj pomoc.Hlavne, ked zazivas take stavy uzkosti...drzim palce:)
Katka, ja prave prezivam nieco podobne (mozes pozriet moju temu Jeho najlepsia kamaratka...), tiez ziarlim na jednu babu, ale aspon mam na to dovod. Ty mozes byt spokojna, ked ti priatel nedava ziadne zamienky aby si ziarlila. Musi ta mat velmi rad, ked ste spolu uz 5 rokov, aj napriek tomu, ze mu niekedy robis sceny. Ani ja nemam velmi rada, ked moj priatel ide von s nejakymi kamaratkami a ja ostanem doma, ale nedavam mu to najavo a snazim sa mysliet na to, ze mu verim a ze ma urcite nepodvedie. Len ta jedna jeho kamoska mi pili nervy...
Ked ide von, tak si urob vlastny program, nieco ci vymysli aby si sa nenudila a nevymyslala si hrozne scenare.
