Ahojte, potrebujem poradit. Moj problem je ten ze nedokazem byt sama. Vzdy ked som sama mam hrozny strach, bojim sa ze sa mi nieco stane,ze odpadnem, rozbucha sa mi srdce, boli ma brucho, nedokazem nic robit, tazko sa mi dycha...jednoducho ze mi nikto nepomoze keby bolo treba. Nic mi nevadi len to ked som sama doma alebo niekde. Zacnem rozmyslam nad tym co by sa mohlo stat... Mate niekto podobny problem? ak ano ako to riesite?
psychologovi alebo psychiatrovi ma prosim neposielajte. o to nemam zaujem. skor nieco prirodne alebo nejaku radu. dakujem
--------------------
Článok na tému "Úzkosť - Generalizovaná úzkostná porucha" www.zdravie.sk
uzkost-samota
emma18, prepac, napisem ti to sem, psycholog mi nic zvlastne nepovedal, len sme trochu prebrali teoriu okolo KBT. Bola to pychologicka, ale nemala som z nej dobry prvy dojem, lebo som pri jej reciach hned prvy den dostala panickz atak, ale nebola to jej chyba. Ja odporucam kazdemu, kto sa pyta, ako prvu knihu Dale Carnegie Ako sa zbavit starosti a znovu zacat zit. To na zaciatok, je to upokojujuce a zaujimave citanie. Dobra je tiez David Servan Schreiber Ako sazbavit stresu a depresie bez liekov a trochu narocnejsie mam Wayne Froggatt Stasie je vasa volba a v tiez Luise Hayova Miluj svoj zivot atd.
Ahoj Ivanka, ako sa mas? Samozrejme mas pravdu, co tu pises Emme, lenze nie sme vsetci rovnaki, to vies sama. Mozno sa niekedy Emmka vyberie aj ku psychol., ale nutit ju nemozeme. Drz sa.
Ahoj,mám problém ako ty,ale nakoniec som vyhľadala odbornú pomoc a odporúčam to aj tebe,ak by sa ti stav nezmenil.Veď žiadne lieky brať nemusíš,úplne stačí navštíviť "dobrého" psychológa a prísť na príčinu tvojho problému.Ak to necháš tak a nebudeš problém riešiť stav sa ti môže zhoršiť,veď psychológ ťa nezje,ak je ozaj dobrý iba ti môže pomôcť,ak natrafíš na "blbca" viac tam nepôjdeš a vyhľadáš nejakého poriadneho odborníka-psychológa.
Sú ľudia čo im viac vyhovuje skupinová terapia,lebo sa tam stretnú s ľudmi s úplne rovnakým problémom a iným zas vyhovuje terapia individuálna.
Je to len a len na tebe ako sa rozhodneš problém riešiť!!!
(NO PODĽA MŇA UŽ VČERA BOLO NESKORO)
zuzanama: nemohla by si mi prosim ta napisat na mail co take ti ten psycholog povedal? ze ti to tak pomohlo? viem ze mi to nepomoze len by ma to zaujimalo aspon tak z casti co ti povedal. moj mail je silvia92@post.sk
moc dakujem
dakujem zuzanama, ja verim ze to nejako zvladnem sama. len musim tie knihy pozhanat. velmi ti zavidim ze tu samotu uz beres takto. ja sa na to tiez velmi tesim ked uz budem na tom tak ako ty. jednoducho si verim a chcem to prekonat sama za kazdu cenu.
ja som psychologovi chodila ale s depresiami ked sa somnou rozisiel byvaly frajer. vlemi zle som to znasala. ale bohuzial ja som dost introvertny clovek a nedokazem sa o tomto s niekym rozpravat. najlepsie sa mi pise napriklad aj tu. takze preto neriesim psychologa.
zuzanama, mozes mi prosim ta napisat presne nazvy tych knih a autorov? a dakujem za drzanie palcov setkym
43, konecne niekto ako ja. Tiez som si tymto presla a dostala sa z toho, tiez mi pomohlo hlavne citanie knih. Mam Hayovu a este ine asi 12, este mi chyba napriklad nieco od Praska. Rozdiel je len v tom, ze ja som utekala ku psychiatrovi, na hambu som vtedy ani nepomyslela, len som sa chcela z toho dostat. Zo zaciatku som netusila o co ide, :-} nemala som pristup k internetu:-} ale akonahle sa ukazalo, ze je to psychika, isla som a poctivo som brala aj lieky aj vsetko ostatne okolo toho. Tiez sa cudujem, ked sa s tymto niekto trapi dlhe roky, pre mna je to jednoduche, zmena myslenia a pohladu na zivot. Chapem, ze to
nie je jednoduche pre kazdeho, verim kazdemu, kto mi povie, ze je to tazke. Lenze toto si musi kazdy, kto sa chce z tohto dostat, uvedomit a prist na to ako, sam. Mozeme si poradit, povzbudit sa navzajom, postazovat sa na diskusnom fore, lenze tuto cestu, si kazdy nusi prejst sam a snazit sa sam. A tiez to trva urcity cas, aj ked hovorim, ze je to jednoduche, co mi nemusite verit, urcite viem, ze to chce cas. U mna to trvalo asi dva roky a stale nieco nove citam, nechcem sa prestat k tomu vracat, vzdy je nieco, co sa da nove naucit. Ale,emka18, dnes som sama doma a je mi fajn, pisem si tu na nete, rodina je prec a mne je to prijemne, mam trochu casu na seba, je tu klud,mozem robit co chcem. Nemam z nicoho strach a to byvam na prizemi:-] Ema zacni s tym nieco robit, ak nechces brat lieky, nemusis, je vela ludi, co ich beru a cakaju na zazrak, kedy uz konecne zaberu tie AD, alebo sa laduju anxiolitikami a stale im je zle. Mozno budes predsa len potrebovat aspon pomoc psychologa, aby ti niektore veci vysvetlil a pomohol a pradil, ako na tu zmenu myslenia. Drzim ti palce, nech sa ti to podari a nech ti to netrva prilis dlho.
este by som chcela dodat ze nikto o tomto mojom probleme nevie, asi sa za to hanbim alebo neviem to inak vysvetlit. takze ked som sama tak vzdy si to nejako odtrpim a akonahle niekto pride tak akoby mi spadol kamen zo srdca. ale ved asi to poznate.
a dakujem za rady :o))
Viem ze bylinky ani nic podobne mi nepomozu, ale liekmi od psychiatra sa naozaj pchat nemienim.a tak isto mi nepomoe rozpravat sa s psychologom. mozem skusit precitat si nejaku knihu to sa mi celkom pozdava.
ja sa chcem z toho dostat sama lebo si myslim ze keby mi aj niekto druhy pomohol tak castom sa to zasa vrati. takto ked sa toho zbavim sama tak uz na dobro.
viem ako mi byvalo asi tak pred rokom a viem ako mi je teraz. je to ovela ovela lepsie tak som dufala ze sa to bude len zlepsovat a zlepsovat. vtedy mi byvalo hrozne stale a teraz len ked som sama.
Mendez: ako s tym dokazes bojovat cely zivot? ja to mam tak vyse roka a uz som niekedy fakt zufala.
emma,neviem prečo odmietaš pomoc psychologa,no ak iste mas nato svoj dovod.ja som mala rovnake problemy ako ty a rovnako som odmietala odbornika.prečo?jednoducho lebo som si nechcela pripustit z eto nedokazme sama a mala som aj predsudky.
ale nakoniec som po roku k nemu šla a nasledne som si nadavala,prečo som to odkladala vlastne odmietala.
v kazdom pripade nechcem ta kritizovat a ani ta nutit,chcem ti len poradit,ze ziadne prirodne lieky ti neodstrania psychycke pričiny problemu,možno ta upokoja trochu nejake caje z medovky,z lubovnika ,zmes nejaka cajova na upokojenie,potom su prirodne preparaty proti uzkosti,magnezium,B6 je ich kopec na trhu.urcite ti neublizia,mne osobne len velmi malo pomahali.co mi skutocne pomohlo okrem toho psychologa boli knihy L.Hayovej a podobne od inych autorov.tie naozaj mozem vrelo doporučit.boli mojimi učebnicami ako s avratit do normalu,ako sa nebat samoty,ako zvladat stres,vyskušaj mam ich doma na nocnom stoliku asi 20 a su pre mna ako biblia.
naucia ta zmenit svoj život a hlavne tvoje myslenie.vela štastia!
Podľa príznakov ktoré opisuješ, máš panickú poruchu a bylinky ti nepomôžu. Píšeš sice, neposielajte ma k psychiatrovi ale sama to nezvládneš, ver mi. Mám 50 rokov a bojujem s tým celý život. Myslím, že predsudky keď pôjdem k psychiatrovi a niekto to zistí tak ťa bude povežovať za nekompletnu môžeš hodiť za hlavu. V Amerike chodí k psychiatrovi každý 3 a považujú to za cool. Ty máš problém, ktorý ťa obmedzuje v normálnom živote. Určite s ním zaťažuješ aj svoje okolie. Aj skupina Chinaski spieva "já vím chybí mi SEROTONÍN" a to je ten problém. Nebudem ti písať aké lieky potrebuješ k liečbe, o tom musí rozhodnúť na základe amnézy psychiater. Najdi si na webe panická porucha a zahoď predsudky, aj u nás sú plné psychiatrické ambulancie. Držím TI PALCE. Čauko
dagmarozka: ahoj, no ono to trva uz vyse roka. ja si myslim ze to sposobilo to, ze ked sa somnou rozisiel moj byvaly tak som byvala dost casto sama. v rodine som nemala velmi oporu. byvalo mi hrozne tazko. ale tak nikdy som nemala take problemy ako posledny rok. jednoducho sa tych myslienok neviem zbavit. aj ked velmi chcem, snazim sa nieco robit, mysliet na nieo ine ale nikdy to nepomoze. ale ako nahle pride niekto tak je vsetko OK. a neviem si predstavit ako budem tak zit ved nemozem byt stale na niekoho odkazana. mozno psychiater by mi pomohol ale to by ma napchaval nejakymi liekmi a to urcite nechcem.ale mozem povedat ze minule leto to bola katastrofa, cele dni som len lezala nedokazala som sa ani pohnut, bolo mi zle aj ked som nebola sama, jednoducho stale. ale casom sa to trosku znormalizovalo a teraz to je uz len o tej samote.