uzkost-samota

ahojte, ste tu niektorá?
rada by som sa s vami poradila - myslím, že každá z vás pozná pri týchto stavoch búšenie srdca. ale čo sa mi dnes stalo - dnes to bolo až prehnané. úplne sa mi rozbúchalo srdce /ale naozaj strašne, strašne, to sa mi nikdy ešte tak nerozbúchalo/, chytil ma závrat, akoby sa mi zahmlelo pred očami, zrazu prišlo obrovské sťažené dýchanie a chvíľku som mala pocit, že sa mi asi na pár sekúnd to srdce zastavilo. a viete čo bol dôvod? škola! MUSÍM s tým už raz a navždy skoncovať! navždy, navždy! takto sa ďalej žiť nedá..
zažili ste niektorá až takýto stav? bolo to "normálne"?mám ísť za kardiológom či nemám po týchto stavoch poškodené srdca a či vôbec funguje tak ako má? mám pocit, že o chvíľku sa mi srdce zastaví, skutočne mám taký pocit, jaj, hrozne sa bojím.

pardon : terapie u psychologa nie psychiatra, ospravedlnujem sa za chybu

a este jedna vec, citala som len druhu stranu fora, zabudla som prekliknut aj na prvu, tak to berte s rezervou ak nahodou nieco :)

mam podobny problem, i ked trosku vacsi v inych smeroch este, ale kedze som uz viac tak nevladala , vyhladala som pomoc , najskor psychiatricku doporucenu od znamej. Hned na uvod som jej povedala, ze ja liekom neverim, ze podla mna akurat nicia ludske telo atd atd. A ona ma pochopila, venovala mi viac nez hodinu, vypocula ma, bola velmi vnimava, jednoducho som spokojna bola velmi. Lieky mi nenavrhla, odporucila mi terapie u psychiatra kam idem vo stvrtok,a som velmi zvedava. Ale to chcem povedat, ze tesim sa jej pristupu, lebo mi odborne vysvetlila ze ja este niesom v stadiu, kedy by som lieky musela brat. Takze prosim, emma, rob s tym nieco kym skor, aby ta tie stavy nedohnali k sialenstvu a aby si to nemala este horsie a neskoncila niekde v nemocnic. Nechcem ta strasit, ale ak sa toho chces zbavit, rob pre to vsetko co je v tvojich silach a cim skor.
drzim palce!

jéj, tak sa teším, že už je to lepšie a máš sa fajn. držím ti prsty, ay si už mala čo najviac pozitívnych dní a čo najmenej smútku.
Zuzi, ja sa naozaj chcem zmeniť. chcem začať žiť inak, plnohodnotnejšie, viac sa tešiť zo života, viac si užívať. veď som ešte mladá, ostatní ľudia v mojom veku nevedia čo je to mať takéto stavy, vedia sa tešiť z maličkostí, chodia do spoločnosti, neberú školu vážne, nemajú búšenie srdca, netrpia nespavosťou, vedia fungovať inak.. a tak chcem fungovať aj ja. len vieš, je smutné, že sa o to silou mocou snažíš, chvíľkami máš pocit, že áno, e to na dobrej ceste a zrazum bum, moja psychika sa ozve, v noci opäť príde búšenie, opäť sa pridruží strach zo smrti, opäť mi ide do plaču, lebo je to tu zas..
ja viem, kde je môj problém - tým je škola. nikdy som to nevedela definovať, no teraz to už viem s istotou potvrdiť, všetko to má na svedomí škola a ktomu moja povaha. byť stále jednou z najlepších, mať vysoké ciele, chcieť niečo dokázať, nikdy sa nestrápniť, lebo ako asi budem vyzerať v očiach ostatných, ako sa strápnim keď nič nebudem vedieť a podobne. neviem akosi stráviť fakt, že VŠ je obyčajná škola, sú to len obyčajné skúšky, učenie, na tom predsa život nestojí. stále len škola, škola, stresy, povinnosti a následne všetko okolo..

Ahoj Simonka, ďakujem za opýtanie, mám sa dobre, všetko je v poriadku. Vidím, že ty nie si ok. Myslím, že si mala nejaký druh záchvatu úzkosti. To s tým nočným strhávaním sa veľmi dobre poznám, aj to búšenie srdca a strach. Ale pozor na to čo tu píšeš:
Vždy zlyhám! som slaboch, úplný slaboch, ktorý to nikdy nedokáže zmeniť. a to som pritom už riadnu dobu odhodlaná bojovať, no vždy príde situácia, kedy je všetko späť a mne sa pridružia strachy a úzkosti a ostanú mi už len oči pre plač..
Ak si toto hovoríš a dokonca si to myslíš, nikam sa nedostaneš, chce to obrat v tvojom myslení. Na začiatok si polož otázku, v čom je vlastne tvoj problém a či sa skutočne chceš zmeniť.

Zuzka, ako sa máš? už lepšie? ja som mala včera desnú noc - celý deň som mala len zhon, učila som sa asi do 10 a potom som si začala určité veci opakovať, zistila som, že nič neviem. strašne mi robí problémy jeden predmet (zisťujem, že čím viac sa ho učím, tým menej viem) a bolo mi na zaplakanie. celý deň som nmela čas na nejaký koníček, na žiaden oddych a nakoniec zistím, že to bolo zbytočné. neviem, chytila ma akási panika. potom som si šla lahnúť (asi okolo polnoci - to inak bežne tak zvyknem chodiť spať) a strašne mi búšiolo srdce. snažila som sa upokojiť, ale neskôr, keď som zaspala, ma tak hrozne strhlo s tým, že sa nemôžem nadýchnuť, no čosi strašné. zobudila som sa akoby celá stŕpnutá či ako to vysvetliť, úplne bez dychu a s bijúcim srdcom ako o život. tak pekne sa to opäť nakopilo - nový strach: presne touto nocou som si opäť raz poroadne prečerpala a unavila srdce, určite si ho tým ničím a to ani nie som v škole. no mala som dosť. zaspala som možno o pol 4 ráno a to tiež neviem akým zázrakom. v noci so mala záchvat plaču - opäť na mňa všetko doľahlo, povedala som si, že sa už nebudem stresovať a opäť tu mám, ja to nikdy neporazím a len takýmto štýlom si pekne ničím zdravie-. strašne som sa bála, že umriem, dokonca som cítila ako mi preskakuje srdce. pred chvíľkou som prišla domov, povedala som si, že si pôjdem ľahnúť, aj som skúšala, ale už mi behali po rozume "školské" povinnosti, ktoré by som mala stihnúť. takže som si opäť neoddýchla, vtsala s boleťou hlavy a zubov a s maximálnym pocitom unavenosti a bolesti celého môjho tela (- toto je inak moja najčastejšia reakcia, celé telo ma strašne bolí, každučký jeden sval a musím stále stále fungovať čo ma detto vyčerpáva). teším sa na víkend, kedy budem naozaj relaxovať. taká som na seba nahnevaná, Vždy zlyhám! som slaboch, úplný slaboch, ktorý to nikdy nedokáže zmeniť. a to som pritom už riadnu dobu odhodlaná bojovať, no vždy príde situácia, kedy je všetko späť a mne sa pridružia strachy a úzkosti a ostanú mi už len oči pre plač..

zuzanama,mrzi ma ze s amusis trapit s takym smutnym zazitkom.viem z epomoct ti nijako nepomozem,ale aj tak ma to mrzi.
na druhej strane som rada,ze si dokazes uz povedat ze to zvladas.
vsimla som si ze si pisala simonke z eaj ty si mala problemy s imunitou a aj so zapalom pluc.dalsia nasa spolocna skusenost.len som sa zase uistila ze oslabena imunita je naozaj dalsim sprievodnym javom uzkosti/teda nie len uzkosti ale aj inych chorob psychickych/.vsetko so vsetkym suvisi.

Simonka, chcela som ti este napisat o tej oslabenej imunite. Podla mna, ked si v takomto strese, je normalne, ze sa na teba hocijaka infekcia nalepi. Ja som skoncila az na plucnom s podozrenim na zapal pluc a po mesiaci vysledky boli stale zle. Tak som si povedala dost, ak nezabrali dvoje antibiotika, tak si musim dat do poriadku psychiku, prestala som mysliet na to, co mi vsetko je, ona to po case ustupilo samo.
Co sa tyka tvojho studia, je chvalyhodne, ze sa snazis, ucis sa, lenze u teba ide o dozadovanie sa, co je vlastne nespravny myslienkovy navyk, ktory by si mala zmenit, aby ti uz nesposoboval problemy. Funguje to asi takto: Ty sa len ucis, snazis sa mat co najlepsie vysledky, mas strach, ze skolu nezvladnes a to by bola pre teba katastrofa. potrebujes zmenit dozadovanie sa a to tak, ze uznas, ak napriklad neurobis skusku,alebo nebudes nieco vedie na sto percent, bude to sice neprijemne, ale nie je to katastrofa, ani koniec sveta. Neviem, ci sa vyjadrujem spravne, toto je len priklad v skratke, samozrejme ti ani nechcem nic vnucovat, pisem to preto, lebo mam takuto skusenost a tiez som sa to musela naucit. Zjedodusene povedane, poloz si otazku, co najhorsie sa mi moze stat a potom sa s tym zmier, ono sa to obycajne aj tak nestane, len sa budes citit ovela lepsie.

Simonka, dakujem ti velmi za tvoje povzbudenie. Viem, vsetko bude ok, keby som to nevedela, este dnes by som asi pravidelne mavala zachvaty paniky, ale ja som z toho von, lebo viem, ako na to. Vies, nie je to jednoduche, ked zomrie niekto, hoci nie je ani rodina, ale poznas toho cloveka od narodenia, vidis ho vyrastat, ako dieta sa hra s tvojimi detmi, decka sa dodnes poznaju a hoci je to dnes dospely mlady clovek(skor bol), jeho zivot je nenavratne zmareny rukou uchylaka(mozno) a za tym vsetkym su tie hnusne drogy. Citim sa ozaj smutna. Hoci fungujem normalne, v myslienkach sa vraciam k tej nestastnej udalosti. Bol to pre mna sok, lebo najprv som pocula len tu spravu a nevedela som o koho ide, no ked som to zistila...

43, veľmi pekne ďakujem za Tvoej slová a príspevky, ďakujem.
ZuzkaMa - ďakujem Ti, že si sa ozvala a že si mi napísala taký pozitívny príspevok. som neskutočne vďačná za vás, ľudí, ktorí ma vedia tak úžasne podporiť, pochopiť, napísať mi pár pekných slov. oredsa ste cudzí, ale viete mi dať viac ako moji "kamaráti". veľmi ma však mrzí časť tvojho príspevku. neviem čo konkrétne sa ti prihodilo, akú zlú správu si sa dozvedela, ale stojím pri Tebe! a určite nie som jediná, ver mi. viem, že ja sama som tu prišla pýtať radu, ale momentálne by som rada pomohla ja Tebe. keby si chcela, kľudne Ti napíšem môj mail a môžeme popísať, trošku sa navzájom podporiť. rada by som Ti napísala aj ja pár pekných a povzbudivých viet. takže len takto na diaľku: neviem od čoho sa odvíjať (neviem konkrétnu udalosť, správu, ktorá ťa tak vzala, ale pevne verím, že to zvládneš), ono, niekedy sa zdá, že sa niečo stane, čo nás veľmi, ale veľmi zarmúti, no povedz si, že všetko je tak ako má byť a čo sa malo stať sa stalo, ver v to, že všetko je správne. možno len potrebuješ čas, možno to časom prebolí a možno sa to nejako postupne vyrieši. naozaj silno na Teba myslím a posielam Ti veľkú dávku energie, sily, aby si to zvládla! drž sa, Zuzka!