uzkost-samota

miluj svoj zivot, laska sa rodi v tebe, myšlienka srdca - tažko pre mna povedat ktora z nich je lepšia.

43 a ostatní, mohli by si mi, prosím vás, poradiť, ktorá z tých kníh by bola najlepšia? akurát dnes si idem nejakú objednať cez net, ale najlepšie by bolo, keby mi v tom niekto poradil, že ktorá ti dokáže toho dať najviac. veľmi pekne ďakujem.

Ahoj simonka,nechcela som ta nastrašit,chcela som ta len upozornit,že stavy,ktore si opisovala su začiatkom do choroby.ale pišem podla svojich skusenosti.tak ako opisuješ ty ,som sa ja citila asi mesiac a stale som si myslela,že to prejde,že s tym ešte dokažem sama niečo urobit.možno som bola slaba,možno mi bolo treba otvorit oči,ja neviem ,ale nezvladala som to a ono sa to len zhoršovalo.nahovarala som si všelijake choroby a moja myseľ sa len presuvala do dalšich katastrofalnych scenarov.dneska sama nechapem ako som s atam mohla dopracovat,ale niekedy naozaj nie sme schopni ovladat svoju myseľ a ani svoje konanie .ak si budem stale co i len mysliet že niečo ine je na vine ako ja sama,tak to proste bude zapisane ako program v pc a nebudeme vediet ako ho vymazat,stale tam cosi zostane.myšlienky su silnejšie ako si dokažeme predstavit.a plati to presne aj naopak.ak si budem nielen hovorit a konat ale aj s myšlienkami budem stal epracovat v pozitívach tak sa mi to tam bud eukladat do programu a začne to postpne fungovat.a preto je aj dobre zohnat si par tych knih o ktorych sme tu uz pisali a naučit sa niečo z nich.

simona.pet -ano mam vraj panicku poruchu ;) bola som u psychiatricky, alebo bolo to davno pred 4 rokmi, vystriedala som 3 AD ani jedne nesadli, tak som to vzdala :( najlepsi vsak bol z nich Serlift ciastocne mi stavy presli, zlepsila sa mi o 100% nalada, ale cely cas ako som ho brala som s tazkostami a hoci som brala aj Hypnogen, velmi zle som spala, tak 2-3 hodiny denne, proste totalna nespavost, videla som trojmo, velmi tazko som znasala vstavanie do prace, potom som otehotnela a k liekom som sa uz nevratila, ale stavy mam strasne, každý den mi je cudne, tak patram a vymyslam co by mi mohlo pomoct

dneska sa mám oveľa oveľa lepšie. sama neverím, že sa cítim taká šťastná, ach, kiežby mi tento pocit vydržal čo najdlhšie. opäť prišla stresová situácia a baby, ja som zvládla bez hrozného stavu! nehovorím, že bolo úplne dobre, nejaké tie náznaky tam boli, ale bolo to neporovnateľne lepšie ako hocikedy predtým. a to som ráno depkovala, že opäť to príde, no snažila som sa to zvládnuť a dnes sa zadarilo.

43, ďakujem, si zlatá. len si ma teraz troška vystrašila s tým zhoršovaním. ja zas viem, že u mňa je to tak sezózne. pár mesiacov veľmi zle, potom pár mesiacom až veľmi dobre. neviem. naozaj sa mi to časom zhorší? a to akého štádia až môžem prísť? pretože mne sa zdá, že keď príde nejaký ten atak, horšie byť ani nemôže, či sa mýlim? dala som sa na boj, tak ho aj vyhrám! a nie že musím, ale chcem. chcem veci zmeniť k lepšiemu, pokúsim sa o ne. postupne.
ZuzkaMa - tak uvidíme ako to budem riešiť ďalej, dnes sa cítim dobre (klop-klop) a práve takéto dni ma úžasne nabíjajú energiou a chuťou meniť veci. viem, že takýto stav nebude stále, ale skúsim to. je pravidlom, že PP sa časom zhorší? a je pravda, že to človek nedokáže zvládnuť aj bez odbornej pomoci, ale s veľkou podporou okolia a silným odhodlaním? dá sa to?
Zuuuza - tiež trpíš PP? navštevuješ aj psychológa, nejaké terapie? cítiš sa lepšie? si momentálne bez liekov?
ja som istý čas brala lexaurin (mimochodom, je možné, že mne skoro vôbec nezaberal?), vtedy mi ho predpísala psychológ, ktorého už ale nenavštevujem, lebo sedenia mi nič nedali a úprimne poviem, že ma viac zdeptali. lieky nie sú riešenie to viem, chcem to zvládnuť sama, som nejaká bojovníčka. viem, že je to boj, ale skúsim sa nevzdať (modlím sa, aby mi táto odhodlanosť vydržala čo najdlhšie). inak, myslíte si, že moji najbližší mi môžu pomôcť natoľko, aby som sa z toho dostala? pretože oni ma stále podporujú, hlavne moja mama, nesutále mi opakuje, že všetko je len a len v mojej hlave, hovorí mi, ako netreba brať život vážne, posiela ma sa zabávať, hrozne si želá, aby som bola šťastná. radí mi ako sa mám chovať, keď príde atak, vždy tu bola blízko a vďaka nej som sa dokázala upokojiť a nie ešte viac spanikáriť.
ešte taký dotaz - ja si myslím, že keď skončím školu, nájdem si priateľa, zmení sa to u mňa. mám plno snov a keď sa do nich vžijem som hrozne šťastná. v prvomn rade potrebujem odísť z tejto konkrétnej časti kde bývam, nakoľko je tu hrozne, strašní ľudia (samí feťáci, opití ľudia, gauneri, vandali a neviem kto všetko - samozrejme, všade to tak je, no mám pocit, že v tejto mojej časti je ich až prehnane). akonáhle som v inom meste, cítim sa viac uvoľnená, nič neriešim. dokončím školu, ktorá mi robí obrovské stresy a ktorá spôsobuje moje trápenie (áno, chyba je aj vo mne, v mojej povahe, viem), nájdem si prácu, ktorá ma bude baviť (mám jeden obor, ktorý ma skutočne napĺňa), nájdem si chápavého priateľa, ktorý bude vždy pri mne a vždy ma upokojí, keď bude treba, namiesto povinností, ma vytihane von a spíjemní mi každú ťažkú chvíľku. áno, toto sa mi splní a vtedy budem šťastná.

Simona - poznam to doverne, niekedy mi je uz do placu z takeho zivota, jeden cas som brala AD, ale stavy pokracovali resp. mala som akurat pri nich lepsiu naladu :)no boli asi trosku v mensej miere, tiez som na tom zle, tiez strasne vnimam svoj tep a hlavne pred spanim citim akokeby prestalo bit, potom 2 udretia za sebou, potom preskoci, je to hrozne a tiez rozmyslam ci nemam nejaky problem sos rdcom, bol som odvtedy asi 3 x na ekg, ale okrem vraj nezavaznej arytmie, ktoru mimochodm mam stale pri ekg! mi nic nezistili, vraj je to arytmia suvisia s dychanim a je neurovegetativneho povodu a zvyknem s atak spotit a pride mi na omdletie, ze si musim oddychnut, napit sa a tak pokracovat dalej, je to hrozne

ahojte kocky.dneska asi nemate dobry den,ale svieti slniecko a bude urcite lepsie.
myska akemu doktorovi chodis ake lieky uzivas?
simonka,tak je najvyssi cas sa podelit o tvoje zazitky s terapeutom ak sa chces vyhnut lekarovi s privlastkom psycho,zajdi k obvodnemu.ja som bola tiez na zaciatku najprv u obvodneho.
to co ty popisujes tak to su uz prejavy panickych atakov a silnej uzkosti a mozem ti povedat z vlastnej skusenosti ze len zaciatok.ak nechces prejst do "vyssieho levelu"naozaj uz zacni s tym nieco robit,ako som uz pisala chciet nestaci- treba konat.my ti tu mozeme pomoct podporou ale to je tak vsetko.pytaj s anačo chces ak budem vediet na vsetko ti odpoviem,ale konaj,nenechaj to zajst pridaleko.mozno s ati zda z euz si daleko ale ver,ze moze to byt ovela ovela horsie.a potom sa z toho ovela tazsie a ovela dlhsie dostava.

Zhlboka dychat a kazdy nadych a vydych si uvedomovat- upokoji ta to. Hlavne je nenahovarat si, ze sa stane nieco zle. Domov je bezpecie, kde sa ti nic zle "len tak" neprihodi. Mas telefon a za dverami bytu kopu ludi. Nemusis sa bat... ved do teraz sa ti nic nestalo, vsak? :)

Ahojte.Ja trpím psychyckou poruchou a nikto my vtom nevie pomôcť neviem nájsť človeka čo ma takú istú chorobu ako ja.Na pohlad vypadám ako zdravá baba ale mám závažný problém sktorým si neviem pomôcť bojím sa samoty a príde na mna také oslabenie že sa nevládzem sama postaviť na nohy a plazím sa ako had premna je to velmi trápne a preto nechodím ani medzi ludí vonku lebo sa bojím že spadmem a už sa nepostavím všade potrebujem doprovod sama nezajdem nikam.Nemám ani nikoho komu by som sa vyžalovala takto to trpím.Chcela som si vziať už život ale mám dcéru ktorá ma jediná drží nad vodou ale niekedy prídu velké depresie a to stoho že nikam nechodím.Neviem čo už mám robiť najviac ma trápi že to dcéra všetko vidí a nemäžem ísť snou von hrať sa predsa je ešte malá a všetko robia zamna rodičia ale ked oni nebudú tak potom neviem ako to všetko dopadne.Tak to by bolo všetko.

Simonka, ku kardiologovi samozrejme mozes ist. Podla mna nemas nic so srdcom, neviem sice, ci sa nemoze pri tychto zachvatoch poskodit, skor nie, Ale ak ti urobia vysetrenie EKG a bude to v poriadku, budes mat istotu.
Ked vymenis slovicko musim za chcem, budes sa citit ovela lepsie, pouzivas ho totiz pricasto a a vytvaras si tym este vacsi tlak na seba. Si v strese a stres sa my, co mame (mali sme) tieto problemy, snazine odburavat. Z vedlajsej temy som ti skopirovala toto, aby som to nemusela vypisovat sama a aspon uvidis, ze toto nie je len moj nazor:

" vyraznou terapiou je psychoterapia a autogenny trening udelovanim si priamych sugescii "moje telo ma klame, toto nie je situacia, ktorej sa mam bat.... a pod". Este dost dobre skusenosti su aj s Kognitivno-Behaver. terapiou. V kazdom pripade sa o moznosti alternativnej terapie porozpravaj so svojim psychologom, ci psychiatrom."

Pravdepodobne sa ti nedari zvladat to, preto najlepsie by bolo vyhladat odbornu pomoc, kym este zvladas vobec chodit do skoly, lebo sa to moze zhorsovat az nakoniec nebudes moct ani vychadzat na ulicu, nie to este ucit sa.