ahoj baby, moja otazka smeruje ku vsetkym vam, ktore ste nasli silu bojovat s ppp.pamatate, ako dlho vam trvalo, kym ste sa naucili odznova "normalne" jest? na tie zaciatky, ked ste museli zvadzat vnutorny boj s kazdym sustom?viete, mam pred sebou dva tyzdne dovolenky, ktoru stravim s vacsou partiou ludi.dohodlo sa spolocne stravovanie a ja sa toho hrozne, hrozne desim.ziadne ryzove chlebiky a kila zeleniny, ale "poriadne" zradlo. niekomu to mozno pride smiesne, ale pre mna je jedenie v skupinke ludi neskutocny boj. sotva zvladam zeleninove salaty s kolegynami. tak velmi sa bojim.nielen toho, co si o mne pomyslia, ale hlavne toho blbeho jedla. prezradte, ako to robite vy, ked mate napr. rodinny obed aleb nieco podobne? uvitam kazdy napad, som z toho uz zufala. namiesto, aby som sa tesila, celu dobu myslim na toto...
Dokážete jesť pred ľuďmi?
veronika, suhlasim. mna napr. vsetci okolo poznaju ako milu, nekonfliktnu babu, lebo som si za cele tie roky zvykla obracat hnev sama proti sebe. a prsty v krku su na to perfektnym nastrojom. pomaly sa ucim byt asertivna, inak to asi nejde.
Pocity viny ma sprevádzali celý život, snažím sa nevyčítať si všetko, necítiť hnev voči sebe.Ten hnev som kedysi cítila k iným, čo ma ponižovali, ale nevedela som sa brániť...aj keď to je už minulosť, teraz to naopak robím sama sebe ja, vyčítam si, hnev otáčam na seba...aj vo vašich príspevkoch cítiť naštvanie na seba...
no, toto bude prekvapko ale JA TRPIM ANOREXIOU A BULIMIOU UZ 9 ROKOV. myselim ze sa vam len nepacilo ako to adam krt povedal, tvrdy styl a navonok bezcitny. hoci som citlivka a tiez ma len tak hocico rozhodi, musim priznat ze za bulimiu si mozem sama.
CITAM PRAVE JEDNU PSYCHOL. KNIHU A TA MI OTVORILA OCI: \"NEMOZEME ZA TO CO SA NAM STALO V MINULOSTI (ZNEUZITIE, TYRANIE, ROZVOD RODICOV...) ALE MOZEME ZA TO AKO SME NA TIE SITUACIE ZAREAGOVALI. TEDA NEMOZEME ZA TO CO SA NAM STANE, ALE ZA TO AKE MYSLENIE SI PO TOM VYVYNIEME.
MY baby s PPP si to akoby snazime obhajit tym ze sme mali tazku minulost atd. hej, vsetk pravda, ale je len na nas ako na tu minulost zareagujeme a ci sa v nej zostaneme clapkat ako v blate. alebo si povieme, OK stalo sa ale chcem ist dalej!!!
ked sa budeme uspokojovat tym ze PPP sposobilo nieco v minulosti, nikdy sa z toho nedostaneme. mohlo tomu dopomoct, ale nakoniec- vzdy sme sa pre to rozhodli same !!! ako alkoholik sa rozhodne vziat pohar do ruky, narkoman drogu, bulimicka strcit si prsty. to su veci ktore su ovladatelne volou.
situacie co sa nam stali v minulosti sa nedaju zmenit, ale to co sme si o nich mysleli sa sa (rozvod rodicov - som nemozne dieta, znasilnenie - nie som nicoho hodna a spinava atd)! teda riesenie - ZMENA MYSLENIA.
Pripomenulo mi to jednu rozpravku
- cestoval raz jeden mladik a nasiel taku malu dedinku a v nej bol dom a inak zaujimavi ludia. Pekne ho pohostili, ale postupne sa z chalupky vsetci nejak vytratili. Kazdy siel do komory a uz sa odtial nevratil. Nakoniec sa tam odhodlal aj mladik a ako vosiel do komory, uvidel tam kolisku do ktorej malo prist este nenarodene dietatko a nad tou koliskou bola sekera. I cela rodina horekovala, ako sekera spadne a male dietatko zabije. A len tam tak sedeli, sedeli a nariekali. Mladik sa pozrel na nich, na sekeru, sekeru vytrhol zo steny a odlozil ju do kuta. Bolo po probleme...
Vytrhnite si tu sekeru tiez... :)
presne tak babule,prebudte sa zo sna a prestante riesit to "ako jest pred cudzími" a namiesto toho rieste to, co vam na zivote vadi,na ludoch okolo vas, na priateloch,rodicoch, vsetko to co vas ovplyvnuje, ubija tak ze to riesite nejedenim pripadne prejedanim a naslednym vracanim.a nelemrite a zmente to!!! povedzte svoj nazor nahlas a zretelne, pretoze nememu ani vlastna mat nerozumie...
wnella,Dnes 14:18 - pekne povedane. Zhrnul by som to vyrazom "Nebahnit sa v tom" :)
Ad psychiatri:
lekarom sa tiez celkom verit neda. Kazdy je nejaky. Mal som raz vysetrenia na srdce, pretoze sa mi zdalo, ze mam obcas srdcovu aritmiu, akoby mi raz, ci 2x do mesiaca trochu srdce v inom rytme vynechalo, alebo nepravidelne poskocilo. Bol som na X vysetreniach a nakoniec som v nemocnici dostal 5 liekov. Nic mi nechceli povedat. Z toho, ani jeden z nich nebol liek - ale jeden vitamin, 2 oblbovaky na ukludnenie, treti na spanie atd. Proste ziadny liek, len doktori chcei mat pokoj. Dokonca mi nechceli ani povedat, co su to za lieky. Tu vidno, ako sa da verit lekarom a pritom ta nemocnica bola hodnotena na velmi dobrej urovni...
Alebo znamy:
- podla jeho manzelky mal psychicke problemy. Zaujimave, ze iny to nikdy nevidel, len ona. Chcela sa ho zbavit. Dala ho zavriet na psychiatriu a dostaval tam elektrosoky. On sa tomu ani nebranil, ona mu vsugerovala, ze ma ozaj problemy. Dokonca o tom presvedcila jednu doktorku a ta jedine na zaklade jej vypovede urcila diagnozu... A ked sme patrali, kde je problem a v com jeho zena videla problem, vsetko, ale absolutne vsetko jeho pocinanie malo uplne racionalne vysvetlenie a ten clovek bol uplne v poriadku. Ale tazko mu bolo pomoct, ked on proti manzelke nic zleho nepovedal, na nic sa nestazoval...
Takze taketo pofiderne diagnozy si mozu Ti pseudodoktori strcit niekde. Ked sa ich opytate na nieco, tak nevedia - hadaju. Ludsky mozog neni poriadne prebadany a tak sa z vacsej casti iba domnievaju. Pripada mi to, ako liecenia v stedoveku - trepanaciou lebky... :)
Ako hovori jedno prislovie - najlepsie je sa podla neho chovat: "Pomoz si clovece, aj pan Boh, Ti pomoze".
Dnes sa mozete stretnut s X profesionalmi v roznych oblastiach, na ktorych odporucania sa mozete spolahnut. Kto ich prekukne, casto dojde na to, ze im trebars ide o peniaze a nenavrhuju ziadne dobre riesenie, alebo pomoc, ale chcu jednoducho len zarobit, natahovat cas a ziskat viac penazi. Samozrejme, neplati to vsade, ale je toho dost.
A ked mi psychiater naordinoval lieky, racala som este viac, takze u mna sa to liecit nedalo.. Musela som sa jednoducho prinutit chodit viac von medzi ludi, aby som nepodlahla pokuseniu. Ale aj to vzdy a opakovanie zlyhalo.. Myslite si ze ine baby ked pocituju smutok sa nemaju chut prezrat do prasknutia? Ale maju, ved to je take jednoduche, nie, ony si radsej zajdu do posilky alebo na kavu s kamoskou...
Zle si ma odhadla :) S ludmi komunikujem vyborne a s nikym problem nemam :)
Pleties si povysenectvo s podpichnutim niekoho, aby sa "prebral".
Verim, ze kazdy si je strojcom vlastneho stastia a niekoho treba trosku popostrcit, aby sa mu otvorili oci. Je zrejme, ze casto si to ludia zle vysvetluju... Clovek ma slobodne rozhodovanie a za kopec veci si moze sam. Neni nic zle na to upozornit. Mne tiez nevadi, ak ma niekto kritizuje. Mam to rad - ak je to konstruktivna kritika z ktorej sa da brat ponaucenie.
mortisha:
vdaka za pochopenie. Niektori ludia nechapu, ze napriek tomu, ze mnoho ludi nema na ruziach v zivote ustlane, nestanu sa z nich zli ludia, sebevrahovia, nasilnici, ci anorektici, bulimici atd.
Ak parafrazujem jedno stare mudro:
- neni problem, ak clovek sa potkne a spadne. Ale ak spadne a ostane lezat.
A toto sa dnes casto deje. Ma niekto problem, tak si zacne vytvarat rozne bludy. A pritom je to na nom, ci to bude, alebo nebude robit. Ked clovek riesi vazne zalezitosti, nema na taketo blbosti cas. Dnes je kopec veci, ktore cloveku ulahcuju zivot, clovek ma vela volneho casu a potom nevie co s nim a co od dobroty.
Preco ked ma niekto traumu by mal zrovna jest malo, ci viac ? Preco sa neuci nieco poucne, nestuduje, nevytvara nejake hodnoty, ci nevybije si agresivitu v nejakom sporte ?
Ake je to lahke podlahnut niecomu takemu a ukryvat sa za nejakou diagnozou. Tu neni nejaka Emerika a dufam, ze ani nebude, kde s kazdym problemom clovek uteka za psychologom. Staci mysliet a vela veci si clovek viem aj sam s nimi poradit. Otazka je len CHCIET.
Ale lahke je splynut s prudom, s davom, s modou a podlahnut mu...
mortisha, presne tak, vzdy mi bolo luto, kolko jedla som splachla v zachode. No nie je to sebetstvo ked v Afrike deti od hladu a smadu umieraju?? Okrem toho prezieranie je smrtelny hriech..
