ahoj baby, moja otazka smeruje ku vsetkym vam, ktore ste nasli silu bojovat s ppp.pamatate, ako dlho vam trvalo, kym ste sa naucili odznova "normalne" jest? na tie zaciatky, ked ste museli zvadzat vnutorny boj s kazdym sustom?viete, mam pred sebou dva tyzdne dovolenky, ktoru stravim s vacsou partiou ludi.dohodlo sa spolocne stravovanie a ja sa toho hrozne, hrozne desim.ziadne ryzove chlebiky a kila zeleniny, ale "poriadne" zradlo. niekomu to mozno pride smiesne, ale pre mna je jedenie v skupinke ludi neskutocny boj. sotva zvladam zeleninove salaty s kolegynami. tak velmi sa bojim.nielen toho, co si o mne pomyslia, ale hlavne toho blbeho jedla. prezradte, ako to robite vy, ked mate napr. rodinny obed aleb nieco podobne? uvitam kazdy napad, som z toho uz zufala. namiesto, aby som sa tesila, celu dobu myslim na toto...
Dokážete jesť pred ľuďmi?
sunshine, prepáč, že ti sem vstupujem bez rady, ale žiaľ nemám ju a tiež by som ju potrebovala.
dôvod prečo sem zasahujem je, že chcem reagovať na príspevky od AdamKrt. taaakže, milý AdamKrt, zjavne vieš hovno o ppp, tak buď taký/á láskavý/á a zdrž sa komentára. už ma začínaš vážne srať.
to ťa nikdy neprejde, vždy sa budeš cítiť blbo jesť pred inými, všetci na teba čumia, neznášam to, však keď jedia, nech si čumia do taniera. Jednoducho sa na nich vykašli a venuj sa iba jedlu- vychutnávaj si ho.
Diagnoza by to bola, keby sa take nieco stalo napr. po uraze hlavy, ze to clovek nemoze ovplyvnit, napr. pri poskodeni mozgu. Ak to niekto zacal vedome robit, tak to sam ovplyvnuje. Je to iba otazka vole a ovladania sa. Len dnes je taka moda, ospravedlnovat si to diagnozami.
Ak si mala uraz, tak prepac.
Poznam to dobre co popisujes a aj napriek tomu si myslim, ze v drvivej vacsine pripadov si clovek za to moze sam. Ako hovori stare ludove prislovie:
- Ako si kto ustelie, tak bude spat.
diki vam, kazdy podnet pomoze. a mily adam krt, cakala som, ze sa ozve aj niekto ako ty:-) vobec sa ma to nedotklo, pretoze kym som byvala o.k.,takisto pohrdala som bulimickami, anorektickami a ich "moresmi". ono to ale nie je cool zivorny styl, ani rozmar, ale diagnoza,takze dnes uz vazim slova. a ked nieco nepoznam, nenavazujem sa do toho.
asi mate pravdu, chce to trening.
Ked citam taketo prispevky, tak si pomyslim - niektori ludia uz nevedia, co od dobroty by vymyslali. To su "problemy"...
Jeden znamy ma na tento druh ludi vyraz: "Hlad a ruske vsi na vas"...
asi by som jedla vsetko, ale radsej v mensich porciach. Lebo ked sa budes separovat bude to skor napadne.
Ked mame rodinny obed, bolo mozno 5 krat dohromady za 9 rokov co som odmietla s nimi jest a to som klamala ze mi je zle. Inak sa vzdy prinutim a jem s nimi aby boli spokojni a potom radsej jem menej vecer alebo na druhy den...
A prekvapilo ma to, po niekolkych dnoch sa ti zacne jedenie v spolocnosti pacit, teda mne hned viac chuti a ked vidim jest ostatnych , a ja ine chude baby, poviem si, preco by som sa tyrala.
ahoj :) rovnako aj mne to robi problem a velky :( co ma dost stve pretoze ani tu "moju stravu" neviem zjest pred ludmi pretoze vidim ako sa na mna pozeraju, ako sleduju kolko zjem a ako sa tesia ze aspon to zjem - neznasam to :(
ako to riesim? snazim sa cez to prejst, jem pri tych ludoch pri ktorych to ako tak zvladam a tym si to trenujem :) a ak to fakt nezvladam (co je dost casto) tak si to idem zjest na vecko (viem ze nechutne ale hladovat uz nechcem a tak to musim riesit aj touto cestou)
