PPP a depresie

mam bulimiu liecila som sa v pezinku cez leto vsetko islo fajn ale asi pred 3 tyzdnami som dostala zase depresie som z toho hotova ja aj rodicia neviem preco sa mi to zase vratilo ale chcem aby to uz navzdy odyslo chcem aj zasa verit ludom preco musi byt pochopenie sameho seba a prijatie vlastneho JA take tazke ked pred tim to bolo normalne vari sa uz neda zmierit s minulostou

medicka: aka zuzka? ak myslis ten cerstvo uverejneny pribeh ta to som ja. ak nie, tak som len vztahovacna a sebestredna:)

Ano, Soffi, tu urcite najdes take zname nezname kamaratky. Mozem takou byt aj ja, ak budes potrebovat "podrzat" v boji proti PPP. Nariekanie typu "nejde to, co mam robit" nerada pocuvam. Ale vzdy je na vsetko riesenie, aj na beznadejnost, urcite. Fajn, ze si tu, urcite sa s dievcatami porozpravas.

zuzka ak si toto citas, prosim ozvi sa mi

Cafte kocky.Aky ste mali vi problem ked ste vobec zacinali s anorexiou,ci bulimiou?Ja taky ze som mala vysoku nadvahu a od uplneho detstva sa mi vysmievala,ponizovali ma a to vyvrcholilo k tej mojej bulimii.Mavala som pocit takej menejcennosti od druhych.Kedysi som uz na sebe skusala vseliake somariny,napr:chcela som si naschval zlomit ruku,nakoniec som skoncila na chirurgii.Nebolo to zlomene,ale iba narazene.Mame som povedala ze som sa len udrela.Je to uz asi 4 roky a doteraz o nicom nevie.Potom som si buchala do steny hlavu az som stratila skoro vedomie.Necitila som sa byt dobrou dcerou,tak som si zo struhadla odmontovala to rezatko a tym som si skrabala po rukach,neskor som nasla aj malu ziletku,ale v pravy cas som prestala.Mala som zaviazanu ruku a kazdemu som vravela ze som sa udrela,samozrejme mi to uverili,Prezradila som to len mojej najlepsej kamoske a ta ma neopustila,dohovorila mi,ja som ju aj posluchla.Teraz prisla ta bulimia a ja to nepoviem nikomu,aby som nemusela pocuvat zbytocne reci o ktorych sama viem a aby sa na mna nepozerali ako na debilka co nevie co zo sebou.Chcem si tu najst nejake kamosky s podobnymi problemami ako mam ja ,ktore mi budu rozumiet a s ktorymi si o tom mozem otvorene rozpravat.Ste tu aj pre mna?

avinka,ako to,ze si taka pripadas ty, ked uz som na tej pozicii najneschopnejsej a najhorsej a vsetky naj negativnejsie privlastky JA? ty si az po mne, dievca, takze hlavu hore,aspon vidis,ze takou nie si!!!
:)))))))))))

ahojte.Uz to nevydrzim stale len rozmyslam na jedlo.Chcem schudnut tak si planujem dobredu co zjem.Do pol 6 vydrzim jest tak ako som si to naplanovala ale potom uz zacnem rozmyslat na zajtrajsok a nevydrzim to a napcham sa ale to by bolo este dobre ale ja to vyvratim.Nenavidim svoje telo aj ked sa ho pokusam mat rada.Ked som s tym zacinala povedala som ze to nic nie je ked sa raz vyvraciam ale uz to trvaviac ako tyzden.Niekedy vydrazim ale je to obcas.V noci placem niekedy aj hodinu.Co mam robit ako to prekonavate??co robite aby ste nemysleli na jedlo????

karina ved zacinas to riesit.Prvy krok si spravila zacala si brat lieky a druhy krok ta caka.Je tazky a musis ho dobre zvazit.Ide v nom o teba a tvoju rodinu.Neviem pricinu preco bola na teba ruka vztiahnuta to nemalo byt.Nasilie sa mi protiví,ale laska dokaze aj take odpustit.Vsetko si dobre premysli a vypocuj si nazor ludi ktorým dôverujes.Teraz si este v stave kedy nemas istotu ze ci to co robis bude dobre.Ale kazdy clovek ma v sebe pud sebazachovy tak sa riad aj nim.Pozeraj len dopredu a uvedom si ze ty rozhodnes o sebe aj o buducom fungovaní tvojej rodiny.Poviem ti z vlastnej skusenosti,ze clovek ma v sebe tolko sily a aj ked pridu tazke dni dajú sa prekonat.Vzdy sa da aj zacat odznova aj viackrat.Hlavne sa naucit veci riesit rozumom,lebo city vedia v rozhodovaní vela pokazit.

avinka,uplne ti rozumiem ako sa mas,depresiu by som nemala,keby som tak 2 tyzdne nic nejedla:-(

avinka:ty si neskúšala ešte sedenia u psychológa???Prosím skús tam teraz ísť...bude ti oveľa lepšie