PPP a depresie

sibi: ja som absolvovala 2 pobyty v nemocnic. z prveho som isla nadsena, svet gombicka atd. vydrzalo mi to 10 dni... a z druheho pobytu som isla zo strachom a respektom pred svetom vonku a ten respekt mam doteraz a drzi ma pri zivote. aj ked sa zbavime ppp, cihaju na na ine problemy, mozno nie take narocne, ale aj s tymi sa treba vediet popasovat. zivot nie je vzdy uzasny, no o to viac si vazime stastne okamihy...kedy ta prepadava uzkost? je dobre to odsledovat... ma to nejaku spojitost?

vies THIESHAME z liecenia som prisla s takou silou radostou zo zivota nevies si to predstavit bola som schopna otocit zemegulou ale odrazu aj ked si vravim bud silna vela ludi ma ovela ovela väcsie problemy bud silna ukost a strach neviem pomenovat z coho neviem zastavit pride hoci kedy potom zmizne je OK ale nie na trvalo mam lekarku no ked sa mi to svratilo marodovala a termin u nej padol je to len clovek v stredu mam dalsi termin ale pocity mam prave traz a citim ze sa musim aspon niekomu vyznat aby som sa z toho uz uplne nescvokla toto forum som nasla uz davnejsie ale vtey som nemala taketo pocity

thesiamee no zrovna teba som nemyslela, kedze ma nepoznas, ale urcita podobnost ma sprvu dost zmiatla...najma co sa tej mediny tyka.. ja vzdy hovorim, ze hanbou nie je ak clovek padne k zemi... hanbou je ak na nej zostane lezat prilis dlho... respect k tomu, ze bojujes, vstavas, nevzdavas sa a mas chut zit... a nie len preto, ze sme mozno buduce kolegyne... :)

A ten slnieckovo-cukrikovy zivot nemame ani my, co netrpime na PPP. Ved kazdy ma ten svoj batoytek, mozno aj batoh problemov. The Ti to vyborne napisala, treba sa k tomu batohu postavit realne a aktivne. A zacat ho zmensovat, cielene, vedome.

sibi: mozno to chapem inak, ale podla mna sa z ppp neda vyliecit za par tyzdnov v nemocnici. je to dlhodoby proces, je to hlavne o zmene zivotneho stylu, vdaka ktoremu sme napriklad aj uzkost riesili jedlom. A ked zmenime pohlad na svet a nase problemy, prestaneme mat potrebu to riesit prejedanim a zvracanim. Skus napisat, povedat vsetko co ta stve, preco si na ludi, vratane seba zla a ulavi sa ti, ze to nie je len na tvojich pleciach. niekto vie ze nie je vsetko uplne slnieckovo-cukrikove a aspon pred nim sa nemusis pretvarovat...

Alti: dakujem za kompliment:) je sice velmi tazke zvladnut tuto chorobu ale nie je to nemozne. na to aby to clovek dokazal, nemusi byt nijak vynimocny, tak ako nemusi byt vynimocny na to aby do nej spadol....

z liecenia som prisla ZDRAVA ale zas prisiel pocit uzkosti a strata viery v ludi ktorym ublizujem presne viem ako sa z toho dostat ale neviem ovladat navaly uzkosti anechcem zas pocit nedostatku po niecom zahanat obzerstvom bohuzial okrem lekarky a nas to co tym trpime to velmi tazko niekto pochopi ako je nam a ze ludom ktorych mame radi neublizujeme schvalne ale je to akysi vykrik do tmy ktory nema koniec

Sibi, urcite navstiv Tvojho osetrujuceho lekara, recidivy pri PPP su normalne, vlastne ako pri mnohych chorobach. Pokoj, to sa zase da do poriadku, len musis kontaktovat odbornikov.

sibi: choroba sa nevratila len tak, nieco sa urcite udialo, tak popremyslaj, co sa zmenilo, kde mohol nastat nejaky problem...
a co sa tyka minulosti, je tazke sa s nou zmierit a pre buducnost je nevyhnutne zobrat si z nej ponaucenie a brat ju ako memento: toto som zazila a robim vsetko preto aby sa to nezopakovalo.

Ahoj The,
super, ze si to zvladla. A to nehovorim o odoslani Tvojho prispevku na zverejnenie v komunite. Ale ved Ty to vies, si uzasna mlada zena. SI dalsi priklad pre tie baby, co fnukaju, ze "to nejde". Ide to, urcite.