Ahojte babule, dlho som tu nebola...hoci som clenkou nasich radov uz smutnych 5 rokov :( za ten cas som vyrastla s dievcatka na dievca, no dalo by sa povedat zenu :) a...postupom casu ma zacali trapit veci, ktore som predtym neriesila, lebo som s nimi nebola konfrontovana...ano, su to vnutorne pocity, moje city...pri ktorych som si uvedomila, ze ich nedokazem dat najavo voci ostatnemu svetu. tato moja neschopnost ma pripravila uz o dost, mam pomerne vyvinuty dar reci ale akonahle mam povedat niekomu neico pekne, alebo to pekne od niekoho prijat pripadam si ako mimozemstan neschopny komuniovat :( ppp ma vplyv na vztah cloveka k jemu samemu a to sa odzrkadli aj na vztahu voci ostatnym ludom..nemyslite? zaujimalo by ma, ci som len ja taky zavadny kus..alebo s takymito problemami bojujete viacere, ako vam to funguje vo vztahoch s kamaratmi, partnerom... mam teraz pri sebe strasne mileho cloveka a naozaj o neho prist uz NECHCEM vlastnou hlupostou :(((
ppp a nase vnutro
a co akoze este mozem stratit...nejdem teraz vyskocit z okna ani sa predavkovat liekmy,ale je mi psychicky velmi zle z toho pocitu bezmocnosti...
demy
to nemyslis vazne ze nie?
chcem zomriet aby som uz mala od toho pokoj
poruchy prijmu potravy
co je ppp???
ahojte baby. chcem sa k vám pridať ja mam tiez problem sa uz v momentalnej situacii vclenit do spolocnosti, tiez mam priatela, ktory je neskutocne uzasny a nechcem ho stratit a velmi sa bojim, ze by sa to stalo:(. casto krat som sama v podstate mi to vyhovuje ale na druhej strane chcem byt medzi ludmi a opat sa vratit do starych kolaji. mam vela casu na ostatnych ale nechcem si to proste pripustit, lebo vzdy si chcem najst nieco aby som nemyslela na jedlo a to mi zaberie dost casu a ked ma niekto zavola von poviem ze nemam cas aj ked by som mala. velmi ma to trapy lebo mam pocit ze sa uz nikdy nezaclenim a kazdeho stratim:(
nikus:
ahoj,nie si v tom sama..ja prezivam to iste..dlhe roky som bola uzavreta voci okoliu,a teraz ked sa chcem vclenit medzi ludi..nejako to nejde..snazim sa..ale prezivam presne to co si tu pisala..niekedy si poviem,ze na to uz kaslem,ze budem dokonca zivota sama..ale na druhej strane sa snazim este s väcsim odhodlanim bojovat!!!aj ked obidve vieme ake je to tazke..ale musis prekonat samu seba,snazit sa dat najavo pocity..ja napriklad uz aj toto mile by somniekomu vedela povedat,ale to negativne..to mi este stale nejde..a hlavne co mi robi problem...komunikacia s chalanmi:((...
