Som v koncoch .Mam 12 rocnu dceru, ktora mnou pohrda a vsetko ostatne je jej prednejsie ako ja, moje city k nej.O autorite ani nehovorim.Kedze bola nasa prvorodena celych desat rokov ma mala iba pre seba a ja ju tiez.Pred tromi rokmi sme si osvojili dietatko.Nemyslim si ,ze problem je v tom, ze nie je stredobodom pozornosti.Nasa pozornost voci jej osobe sa neskoncila prichodom druhej dcerky.Chcem pochopit co sa deje, o puberte sa toho vela popisalo a snazim sa ju pochopit, ale ona mi neda sancu byt dobrou alebo zlou...Pravidla akoby prestali fungovat.Uctu,respekt vystriedala drzost a despekt.Mila vie byt len vtedy ked nieco potrebuje a ja jej to kupim, podam, pripravim s nadejou, ze sa ''vrati''do starych kolaji a budeme znovu kamaratky a denne hadky, buchanie dveri nahradi smiech a pohoda.Je to sikovne,ambiciozne dievca,sportovkyna,maliarka, ma vkus a cit pre krasu.Som na nu hrda ale boli ma srdce, kazdy spolocny kontakt konci fiaskom, hambim sa za jej vystupy aj voci starym rodicom.Nevadi jej ci je to doma, na navsteve alebo na ulici.Co mam robit?
Ako vychadzat s dcerou v puberte?
Nuz ja som cez take obdobie mojho syna presiel, tiez som sa musel na to bezmocne pozerat, a to si myslite, ze buchanie dverami a odvrkavanie je zle??? Co by ste povedali na 2000 dolarovy mesacny telefonny ucet???
Alebo ze ho po roku nakoniec vyrazili zo skoly?
Ale dnes, roky neskor je vzorny syn, citlivy, vzdelany s rodinkou na ktoru som ako stary otec extremne hrdy. Treba len zatat zuby a vydrzat to nejak. V konecnom dosledku ked je rodic dobry a vzdelany, a snazi sa, uspech sa skor ci neskor dostavi velmi pravdepodobne.
Treba ich lubit a pomahat im, trpezlivo, aj keby ich clovek v tom momente najradsej roztrhal v zuboch
Zle. Ale to je normálka.
Odporucam knihu Vychova bez porazenych od Thomasa Gordona. Nerozkazovat nezakazovat ale jednat ako s rovnocennym partnerom. To si dieta bude vazit.
... dám příklad z jednoho naprosto čirého zoufalství,když už jsem opravdu nevěděla co udělat.... vyndala jsem dveře od jejího pokojíku a dala je vedle do chodby.Ta koukala.Nechápala.Nic jsem neřekla vyhodila jsem nohy na stolek a vzteky si tak kousala ret abych nepromluvila.Musela on.Taky na sebe nenechala dlouho čekat.Vysvětlila jsem ji co nejklidněji jak jsem dokázala , že ani soukromí není samozřejmost a musí si ho zasloužit.
Vím, výplod jedné chorý mysli - ale né, viděla jsem to v seriálu,kde se věnovali výchově dětem Step By Step.
šurinka, neviem takto zhrnúť všetky informácie/rady čo mám. Konkrétne túto knihu Kevin Leman, 5 dní - a váš tínedžer bude iný som nečítala, ale čítala som od neho viaceré a boli dosť dobré. Je radikálny, možno to príde niekedy až príliš, ale má to logiku a vyzerá to, že to funguje...
Držím prsty
naprosto souhlasím s Oťasom ve všem.Vychovala jsem 4 dcery a je to důslednosti, lásce a nedělat ze sebe blbce.Oni to umějí i za vás dobře udělat.Když přijde s úsměvem a je jasné, že něco chce, tady je slabí bod.Na ten je dobrý si vždycky počkat a využít ho.Tady okamžitě vytáhnout pravidla a čisté a chladnokrevné účetnictví, má dáti-dal.Když si v těchto "nemocných letech" neudržíte autoritu,respekt a nebo alespoň nějakou tvář,budou v tom pokračovat i v dospělosti.Budete jim i nadále připadat jako slaboši,které vždy utáhnou na vařené nudli.
Mám doma 10 ročnú dcéru je to sovojené dieťatko a práve ide do puberty, všetky tie veci, ktoré tu píšete momentálne zažívame.
Absolútne obdobie vzdoru, vôbec neposlúcha, absolútna ignorácia ak nie je podľa nej tak koniec. Zákazy krúžkov, chodenia vonku, telky a ani hrozby už nepomáhajú. Neviem ako ďalej, prosím pomoc.
dobrý den.zaujimalo by ma,ako na svoju 10 ročnu dceru.chyta ju asi nejaka predpuberta..v poslednej dobe je drza,neposlucha,nereaguje na nejaky prikaz ci prosbu,komunikacia so surodencom je miestami arogantna.ked s nou o tom jej spravani rozpravam,mrzi ju to ale mam pocit,že to ide jednym uchom dnu,druhym von,je to bez efektu :-( zaujima ju len jej potreba niečoho a ak nieje tak ako chce,jednoducho prestava komunikovat a tvari sa akoby jej cely svet ubližoval.prosim poradte niekto ako na nu,ak mate podobny problem..mna už totiž nejak prestava bavit jej stale niečo vysvtlovat,dohovarat,kricat.dakujem
Dobrý deň,
ďakujem za mail.Na fórum občas zájdem ale nie je to až tak často.Čo sa týka vzťahu s dcérou, je to lepšie ale to nadradené správanie, frflanie,búchanie dvermi je ešte stále tu.Vždy je v opozícii,ona by robila všetko inak...veď všetko vie...V čase, keď som tému zakladala mi to pripadalo, že som v tom sama,manžel bol veľmi vyťažený a nevšímal si tieto prejavy.Dnes sme na Mišku dvaja.Občas to u nás zahrmí, ale dívam sa na to s optimizmom.Pred pár dňami nastúpila do gymnázia momentálne prežíva veľa zmien, takže má čo robiť so sebou aby zvládala denne na ňu kladené požiadavky.Športuje(hrá basketbal),chodí na výtvarnú a dala si vysoký cieľ chce byť zubárkou.V kútiku srdca viem,že ona vie,že sme tu stále pre ňu ,keď nás potrebuje.Vieme sa porozprávať o všeličom, čo mi dáva istotu, že nerobí hlúposti,aj keď,teraz je to už viac o inej téme o prvej láske ale s vekovým rozdielom.Ona má pätnásť a od dvadsať.Čo s tým?Visí to nad nami a tak trochu tuším, že nápor učenia v gymnáziu to vyrieši za nás.Alebo založíme novú tému na fóre...
