Som v koncoch .Mam 12 rocnu dceru, ktora mnou pohrda a vsetko ostatne je jej prednejsie ako ja, moje city k nej.O autorite ani nehovorim.Kedze bola nasa prvorodena celych desat rokov ma mala iba pre seba a ja ju tiez.Pred tromi rokmi sme si osvojili dietatko.Nemyslim si ,ze problem je v tom, ze nie je stredobodom pozornosti.Nasa pozornost voci jej osobe sa neskoncila prichodom druhej dcerky.Chcem pochopit co sa deje, o puberte sa toho vela popisalo a snazim sa ju pochopit, ale ona mi neda sancu byt dobrou alebo zlou...Pravidla akoby prestali fungovat.Uctu,respekt vystriedala drzost a despekt.Mila vie byt len vtedy ked nieco potrebuje a ja jej to kupim, podam, pripravim s nadejou, ze sa ''vrati''do starych kolaji a budeme znovu kamaratky a denne hadky, buchanie dveri nahradi smiech a pohoda.Je to sikovne,ambiciozne dievca,sportovkyna,maliarka, ma vkus a cit pre krasu.Som na nu hrda ale boli ma srdce, kazdy spolocny kontakt konci fiaskom, hambim sa za jej vystupy aj voci starym rodicom.Nevadi jej ci je to doma, na navsteve alebo na ulici.Co mam robit?
Ako vychadzat s dcerou v puberte?
Caute všici. Moje zkušenost je uplne jednoduchá, hlavne chladnou hlavu, dívejte se na ne jako na nemocné, protože puberta v podstate nemoc je a ty pacienti též neví co se s nima deje. I pres ty vsechny projevy musí cítit že ste s nima a slovo chvali a pohlazeni (v jejich nemoci radsi jenom imaginární) funguje jak na 4-letý tak na 15-letý:). Ale na druhou stranu - jasný pravidla a jejich nekompromisní dodržování. Nedelejte ze sebe debily a slabochy:)
Morho!!!
kendra, je to ťažké, ale ak nemá problémy v škole, /neviem teda čo urobím za pár rokov ja v podobnej situácii/, ale keď som čítala teraz tvoj príspevok, tak ma spontánne napadlo, že by som jej ešte aj zbalila tašku a doniesla k priateľovi, možno by bola šokovaná a možno by si pomyslela akú má skvelú matku, keď jej ide v ústrety zrazu. Myslím, že o nejaký čas príde na to, že doma sa má ešte stále najlepšie, asi potrebuje nejaký navyše pocit slobody, že je už akože dospelá, tak nech sa teda skúsi o seba postarať. Aspoň chvíľu. Mám kamarátku, ktorá mala tiež omnoho horšie problémy s dcérou ako ty, čo sa naplakala, naprosila, ale nevyriešila nič, čas prešiel, ona sa ukľudnila a teraz má 24, a takú dvojku kamošiek si ešte nevidela, takže všetko zlé je na niečo dobré.
a evelynne, myslím, že každý rodič sa snaží budovať vzťah s dieťaťom odmalička, ale jednoducho príde puberta a tá s každým "človekom" šľahá trochu inak, každý má iné zázemie, inú výchovu, iných kamarátov a hlavne inú povahu. takže nám matkám pubertiakov a aj tým budúcim veľa šťastia:
kendra je mi to luto, ze mas s nou take problemy. ja mam tiez 17 rocnu, ale nastasie je velmi rozumna a aj ked nou v minulosti mavala puberta, tak jej prejavy boli skor nafucanost a podrazdenost. odist by si myslim netrufla. neviem ti poradit, ale myslim, ze vztah s dietatom si treba budovat od malicka cely zivot. jedna vec je byt kamaratkami, ale druha, ze aj kamaratstvo s rodicmi ma svoje hranice a dalej uz je respekt. neviem co ti poradit a ako pomoct :(
drzim palce
Ajka Každé dieťa tým musí prejsť,niekto pubertou prepláva ani nevie ako,niekto musí za každú cenu pútať na seba pozornosť.Chce to pevné nervy.Rozhodne by som sa nesnažila o rozhovor na tému ona puberta a vy.Treba si ju všímať,ale tak aby to ona nebrala ako obmedzovanie.S tým nakupovaním by som to trochu obmedzila,aby si uvedomila,že nič nieje zadarmo a všetko si treba zaslúžiť.Určite by som určila určité hranice.Hlavne by som sa nedala vytočiť,vtedy by bola na koni.Zachovaj si chladnú hlavu.Musí vidieť že si autorita,ale že sa zároveň môže o teba oprieť.O rok dva sa nad tým určite zasmeješ
prosím poradte mi niekto,moja 17 ročná dcéra ma prestala rešpektovať ,keď som ju nepustila von jednoducho ušla a už dva dni je u priateľa a odmieta sa vrátiť neviem čo mám urobiť ako ju prinútiť aby rešpektovala určite mantinely ,Nemôžem predsa dovoliť aby sa túlala ako sa jej páči,je veľmi tvrdohlavá nepomáhajú ani hrozby ani prosby,predsa musí rešpekt.V škole nemá výraznejšie problémy nepriek tomu že sa vôbec neučí a počúvam od pedagogov aká je nadaná a nerozvíja svoj talent na chemiu.Prvý krát v živote neviem čo mám robiť .Prosím poradte
mala som presne ten isty problem. Mne napriklad pomohlo,ked sme si s dcerou pisali listy.Normalne som jej napisala ,ako sa citim pri tych jej prejavoch a ona mi odpisala.Ked davas slovicka na papier,lepsie sa vies vyjadrit,pripadne opravit,aby to nebolo uražajuce. V každom pripade bola chyba i na mojej strane,lebo som jej nestanovila hranice. To deti aj vpuberte potrebuju.Mat povinnosti i volnost. A tie povinnosti by si mali urobit.Ak nie, ešte stale si TY mama a ona dcera.Ty si ta čo ešte určuje hranice a čo môže a čo nemôže..na to nezabudaj a nenechaj sa od nej zaťahovať tam,kam necheš..Chce to trpezlivost a dôslednost.. Držim palce..
Dakujem Vam za odpovede.Potesilo ma to, ze nie som sama.Nezabudla som na svoju pubertu,len nechcem byt ako moja mama.Ja som mala vtedz 17-nast,bola som drza,ale mala som uctu k ucitelom,rodicom aj starym rodicom.Viem, ze ju nevychovam lepsie ako mozem, len chcem aby som ju nestratila.Mam o nu strach,aj ked si myslim a viem, ze to uz nie je to male dievcatko, ktore sa ku mne tulilo...Chcem jej rozumiet,priblizit sa ale ona ma odmieta a mozno aj trochu nenavidi.Moja mama na mna nemala cas, mala svoje probemy ale ja cas na svoju dceru mam,som bytostne pri nej pripravena jej pomoct ked to potrebuje a ked to spravim citim sa ako posliapana rohozka, bez dakujem a bez jej zaujmu,ktory sa dostal az na uroven cca 5 minut denne, okrem toho, ze spolu veceriame...Moja mama vsetko riesila rucne-strucne aj ked na to nemala dovod, ja sa silno ovladam aby som bola objektivna a neriesila to rovnako.Este raz Vam dakujem za podporu.
Bože baby, až sa bojím čo ma v budúcnosti čaká, ja mám síce syna, ale aj tak. Puberta máva hádam s každým. Držím palce.
Msaj:Na chalanov treba asi inak. V tom možno by mal radiť muž. Vie čo na neho platilo,resp.čo by platilo keď bol v synovom veku. Chlap je predsa len iný živočišný druh :-)))))
no mám 11r.syna a tiež to s ním už pekne máva, a neviem, či sa dá všetko len prehliadnuť a rešpektovať ho a jeho názory a správanie, či to ide všetko len po dobrom, koľkokrát vybuchnem a facka letí, lebo vyslovene skúša čo vydržím, najhoršie , že to skúša aj v škole
