Sme s priateľom už 5,5 roka, dokonca sme už plánovali aj svadbu a spoločné bývanie. Ale je som momentálne na pochybách či vôbec chcem ešte byť s ním. V poslednej dobe začal piť, už som mu aj niekoľko krát dohovárala, že ak neprestane tak sa s ním rozídem. Ale nepomohlo to, a niekedy sa mi vysmeje, že bez neho by som aj tak nevedela dlho byť. Začal mi byť v poslednej dobe odporný, prekáža mi na ňom skoro už všetko, niekedy sa vyhýbam stretnutiu s ním a bojím sa či nebude znova opitý. Včera si tiež vypil a keď som ho videla tak mi prišlo z neho až tak zle, že som vracala. Mama sa ma dnes pýtala, či vážne chcem pokračovať v takom vzťahu a ja som jej povedala, že nie. Potom som rozplakala a začala rozmýšlať čo mám robiť ďalej. Na jednej strane sa chcem s ním rozísť, ale na druhej nechcem, lebo si spomeniem na to pekné čo sme zažili a dúfam, že sa zmení. Ale asi dúfam márne, lebo on sa už asi nezmení a tých pekných chvíľ je v poslednej dobe už veľmi málo. Poraďte, čo mám robiť?
Ukončiť al. neukončiť vzťah?
nechapem tych, co sa davaju na alkohol...ja aj keby som bol v neviem akych srackach, tak by som nezacal pit, ked viem, ze to moje problemy nie len ze nevyriesi, ale este niekolkonasobne zhorsi
tak ano, zarabat mohol donre, ale preco minut vsetky peniaze na alkohol? ved ked chce aby ste spolu byvali, tak nech ich investuje trosku zaujimavejsie
tak vieš, v krčme sa vždy nejaký kamarát nájde, ale nezarábal predtým zle takže peniaze ešte má
a inak kedze nema pracu a asi je to tym, ze pije, tak je zaujimave, ze na alkohol peniaze ma.....
asi je to kvoli tej praci, ze ho to trapi a mozno pri alkohole na to zabudne....ale to mu vobec nepomooze....ved keby chcel, tak sipodla mna nieco najde..... mal by zacal mysliet pozitivene a nie sa utapat v alkohole....nec h sa prestane lutovat a robit s tym konecne nieco
to si aj ja vravim, ze radsej budem sama ako sa trapit cely zivot. vidim ako sa trapi jeho mama, lebo jeho otec tiez pije. momentalne je bez prace a mozno preto. aj som sa pytala, ze preco sa utieka k tomu alkoholu, ale sam mi to nevedel povedat. ja mam 23 a on 25.
Ja so problem vo vztahu vyriesila vzdy takto : podme si spolocne sadnut, oproti sebe, kazdy nech si povie co ho trapi, co by chcel zmenit, ako to vidi dalej..Ak sa chalan nedokopoal ani k tomu, aby na niaky dialog pristupil - koniec, to nema zmysel. Viem, ze chlapi nie su stvoreni na siahodlhe debaty, ale ak mu zena za to stoji, vztah chce udrzat, k niakemu rozhovoru sa prinuti. Hlavne mu to treba podat jasne, strucne, neplakat, nevycitat. Ja viem, mozno sa to zda tazke, ale funguje to. Stalo sa , ze chalan na mna pozeral, ale nepovedal nic, v podstate som sa dozvedela, ze vsetko robim zle ja, za vsetko mozem ja a on mi nema co povedat. Skoncilo to a som rada.Radsej byt sama, ako sa trapit a pochybovat. drz sa!!!
kolko mate rokov, a preco ho tak zrazu zacal aujimat alkohol?
rada ho mám, ale za posledné týždne sa tak zmenil, že mi jeho správanie hrozne prekážalo a bola som radšej sama než s ním. viem, že ten proces zmien bude zrejme dlhobobejší, lebo ak sa aj človek chce zmeniť, netrvá to týždeň či dva. On hlavne on sa musí chcieť zmeniť a pokiaľ ta zmena k lepšiemu nenastane, tak náš vzťah definitívne skončí.
moj otec bol velmi podobny, uz pred manzelstvom s mamou pil a celej nasej rodine sluboval, ze sa zmeni, potom som prisla na svet ja a to mal este vacsie sluby a prosby nech mu daju sancu a nie jednu....mama to s nim vydrzala 13 rokov, co sa nielenze nezmenil, pil stale, ale este zacal hrat so svojimi pochybnymi kamaratmi automaty....je toho strasne vela, nechcem to tu cele rozpisovat, no stale sa mamy pytam, ze PRECO to neukoncila skor??? Vyhovorky, ze kvoli detom, u mna neplatia, lebo som trpela so sestrou viac ako keby sa rozisli uz skor, takze ti radim, rozid sa kym nemas vacsie zavazky k nemu a kym tlak okolia je este znesitelny. Ja som sa zatla, ze nech by som milovala priatela akokolvek, ak by zacal pit, je koniec, nehovorim o prilezitostnom vypiti, ale alkoholika uz nic nezmeni.......... Ty sa kvoli nemu obetvat nemusis.
