Sme s priateľom už 5,5 roka, dokonca sme už plánovali aj svadbu a spoločné bývanie. Ale je som momentálne na pochybách či vôbec chcem ešte byť s ním. V poslednej dobe začal piť, už som mu aj niekoľko krát dohovárala, že ak neprestane tak sa s ním rozídem. Ale nepomohlo to, a niekedy sa mi vysmeje, že bez neho by som aj tak nevedela dlho byť. Začal mi byť v poslednej dobe odporný, prekáža mi na ňom skoro už všetko, niekedy sa vyhýbam stretnutiu s ním a bojím sa či nebude znova opitý. Včera si tiež vypil a keď som ho videla tak mi prišlo z neho až tak zle, že som vracala. Mama sa ma dnes pýtala, či vážne chcem pokračovať v takom vzťahu a ja som jej povedala, že nie. Potom som rozplakala a začala rozmýšlať čo mám robiť ďalej. Na jednej strane sa chcem s ním rozísť, ale na druhej nechcem, lebo si spomeniem na to pekné čo sme zažili a dúfam, že sa zmení. Ale asi dúfam márne, lebo on sa už asi nezmení a tých pekných chvíľ je v poslednej dobe už veľmi málo. Poraďte, čo mám robiť?
Ukončiť al. neukončiť vzťah?
tak to teda nema,lebo ak ti otvorene povie,ze tuti sexualne po inej,nevydrzi to a naozaj ta podvedie.a ak raz,tak potom urcite viackrat.viem,ze ti ho je luto,ale teraz musis mysliet hlavne na seba!!aspon sa pokus o to.nie ste spolu este velmi dlho,preto to mas teraz lahsie ako neskor.
ukončiť a prísť za mňou
Ahoj malvinka, no on depky nema len tak, ja rpesne viem preco ma tie depky,je tam viac dovodov, a je to zlozite..., ja ho chapem, len neviem ako dalej...., ake? no biedne, predvcerom mi povedal ze sa chce rozist, lebo tuzi po inej zene, po sexualnej stranke, plakal pritom a uvedomuje si ze strati aj to posledne co mu zostalo ked sa so mnou trozide, ale nevie sa rozhodnut co ma spravit, vraj ma nechceranit ak by ma nahodou v slabej chvilke podviedol..., neviemn , cele to nechapem, a ani neviem co chcem, povedala som mu nech si to premysli, a nejako sa zariadime, bude to sice komplikovane, ale uvidime..., neviem, ak sa rozideme, tak strati domov, a jedinu istotu co ma, nezvladne to, poznam ho...., ale bude to jeho rozhodnutie a ja ho nezmenim, uz sa s tym asi vyrovnavam pomaly, a urcite nebudem akceptovat to aby sme sa dali znova dokopy, podla mna a podla tvojich slov to ani nema zmysel, aspon si ma utvrdila
no lucya,mys me sa rozisli viackrat,vtedy to velmi bolelo,myslela som,ze umriem,ale za ten cas sa mi tie city nejak otupili (chranim sa tym zas pred sklamanim a bolestou),takze tentokrat som aj bola celkom rada,ze sme boli rozideni.bolo mi smutno nad spolocnymi zazitkami,ale vela som myslela na to,ako ma ranil.takisto pletkami s ,,kamoskami" a pod.nakoniec sme sa na jeho podnet k sebe vratili,ale ja to dost lutujem,ked som bola bez neho,mala som pocit,ze ma caka nieco nove,ovela lepsie.a to ako som sa spoliehala sama na seba mi podvihlo aj moje dochramane sebavedomie.ak sa s tebou len tak nerozprava a ma depky len tak..nic nie je len taj,zrejme sa citi vo vasom vztahu nestastne a plamienok nadeje vidi v tej druhej.ostava vsak pri tebe,lebo sa boji a mozno citi,ze aj tak si ty ta prava pre neho.neviem,ako sa citis,ale ak ti mozem z vlastnych skusenosti poradit,ak ti to robi teraz,budes to s nim zazivat stale po urcitych intervaloch..ake je to teraz medzi vami?
Ahojte, ale preco je tka tazke ukoncit vztah? ja som s pritelom takmer dva roky, od septembra uz spolu zijeme.., je to uzasny clovek, vazi si ma, ma ma rad, nepije nefajci, ani raz na mna nezvisil hlas, a predsa mame problemy..., on ma velakrat stavy ze ho chyti depka, a konec, na velku noc sa so mnou neorzpraval 4 dni, lebo mal depku, vtedy ide vsetko do haja...., prekonali sme to, viem ze ho to vzdy prejde, ale je to tazke zvladat...a citim ze sa teraz strasne zmenil, neviem preco ale citim to, a dnes sa mi podarilo objavit, ze pisal kamoske, ze sa s nou chce stretnut, aj napriek tomu ze som mu povedla este na zaciatku nasho vztahu, ze si nezelam aby sa prave s touto stretaval len vo dvojici, pretoze ho straasne chcela..., a teraz mu vypisuje v kuse kedy sa stretnu, a ze urcite musia a tak....som z tohoto na nervy, ja sa pokusam mu pomoct ako len mozem, keby nebolo mna, uz by asi davno vional fialky od spodu, alebo by bol niekde na psychiatrii a on bude chodit za druhymi, pricom vie, ze neznasam ked ma niekto klame, a vzdy to vycitim,,,.., nechapem, nechcem ho stratit, ako ste prekonali toto obdobie? pred rochodom a po nom? ja si to neviem predtasvit
ja som sa zas k tomu mojmu po mesiaci vratila,zas som mu skocila na lep a som z toho totalne vnutorne rozhadzana.este horsie ako ked som bola sama.
Nechcem sa s ním rozísť, ľúbim ho. Viem, že tento problém treba riešiť, kým sa niečo nestane naozaj. To by som si vyčítala. Pôjdem s ním k psychologičke a ak bude treba, aj k psychiatrovi.
toto zvykol aj moj robit,no po par vyhrazkach som zistila,ze si naozaj nic neurobi,takze ked mi teraz nieco take pise,tak si to uz ani nevsimam.aj ten tvok,keby chcel,tak to urobi uz davno,no na to sa ma prilis rad a vie,ze si dosiahne svoje,lebo mu na to ,,skocis".a ako dlho ste spolu?preco sa chces s nim rozist?
On mi vždy vraví, že ak by nemal byť so mnou, tak jeho život nemá zmysel. Vždy koná skratovo, hlavou proti múru. Raz mi to spravil už, že sa prehol cez zábradlie, ale takto ďaleko to ešte nezašlo, že by ho aj preliezol a takmer skočil. Ja viem, že je to problém, je mi ho veľmi ľúto, chcem mu aj pomôcť, viem, že sa musí liečiť, inak to nedopadne dobre.
zronena: a uz sa prejavil niekedy predtym skratovo?ma nabeh aj k alkoholu alebo drogam?
