Interupcia - vycitky svedomia

Interupcia je strašná vec. Tiež som to urobila pred vyše 10 rokmi a moje telo a duša na to nevie zabudnúť. Stále sa trápim. Keby som vedela vziať späť ten čas. Bábo stojí za všetky problémy sveta. Bola som taká hlúpa, že som sa nechala oblbnúť a oklamať okolím a ani v partnerovi som nenašla oporu. Ale mala som sa viac snažiť riešiť problém a nie hneď sa vzdať toho najkrajšieho a najnevinnejšieho stvorenia na svete. Snáď niekoho odradí moja hlúposť.

Ahojte neviem ani ako začať pred 2 rokmy som podstúpila interrupciu 2, krát a musím povedať že to ľutujem ale moja ľútosť to nevráti späť mala som 18 a nerozmýšľa som kiez by som to nikdy neurobila zabudnúť sa nedá mám výčitky od tej chvíli ako som to podstúpila :/ teraz už budem mamičkou no nie som vyrovnaná s tym čo som spravila ale až teraz som pochopila čo je radosť chcem len toľko povedať že už by som nikdy živote niečo také nespravila a preto to nerobte ani vy

Hm, dosť stará téma. Ale stále aktuálna. Ja potrat odsudzujem tak, ako každú inú vraždu. Ale čo sa týka tých žien, ktoré potrat podstúpili, kto som ja, aby som ich odsudzovala? Ak svoj čin úprimne vyznajú a ľutujú, zaslúžia si odpustenie.

SA-BA ked si taká chytrá tak si chod adoptovať všetky deti z detských domovov... a ked to urobíš až potom mozes odsudzovať ženy ktoré UPT podstúpili....

martina1989 rozumný príspevok,.. palec hore...

SA-BA, za svoju sprostu arogantnu pychu a odsudzovanie si zasluzis peklo.

Potrat = zbabelá vražda , tá najzbabelejšia, je to najhoršie rozhodnutie, aké môže žena urobiť. Veľa vecí sa sňažím pochopiť, a nikoho neodsudzovať, ale pri najlepšej vôly nepochopím ženu (alebo muža, ktorý ju k tomu núti) , ktorá sa rozhodne zabiť dieťa. Ak zoberieme z hniezda vajíčka orla skalného, dostaneme pokutu tuším až 2000 eur, lebo tým znemožníme narodenie mladého orla, u ktorého je nastavená spoločenská hodnota na 2000 eur.A ľudský život sa ani nedá porovnávať z orlom. Keď to už niekto urobil, mal by sa z toho vyspovedať a úprimne olutovať a činiť pokánie.
Výhovorky typu , nie sú peniaze pre výchovu , nik by ma nepríjímal a podobné nezmysly, sú iba pre ospravedlnenie svojho nemorálneho konania. A nik nech si nemyslí, že ak neučiní olutovanie za svoj ohavný čin, že sa jej to nevráti , napríklad náhlou smrťou vrodine atď

SQnV, veľmi pekne napísané!

martina, po 2 rokoch neľutuješ. Možno po desiatich budeš, keď už budeš vedieť, čo je to mať dieťa. Možno nebudeš ľutovať celý život, ale až keď budeš ležať na smrteľnej posteli. Vtedy človek vidí veci jasnejšie, vo väčšej pravde. Neodporúčaj interupciu, lebo tým preberáš zodpovednosť aj za zlé rozhodnutia iných žien.

Hodnota života tvojho potrateného dieťaťa a hodnota tvojho života je rovnaká.

Od okamihu oplodnenia vaječnej bunky začína sa život, ktorý nie je životom otca ani matky, ale novej ľudskej bytosti, ktorá sa samostatne rozvíja. Nikdy sa nestane človekom, ak ním nie je od tohto momentu.

Zbaviť sa vlastného dieťaťa nie je správnym rozhodnutím. Jedno zlé rozhodnutie - nezáväzne spať s niekým, kto nebol pripravený vziať si ťa a prevziať zodpovednosť za teba aj vaše dieťa - viedlo k druhému - k potratu.

K téme interupcie treba pristupovať jednotlivo a objektívne. Každá žena má iné podmienky a iné dôvody prečo che interupciu podstúpiť.
Ja som interupciu prekonala dva roky dozadu, môj vtedajší partner sa zachoval zbabelo a všetko som prežívala sama. Všetky vyšetrenia, finančné záležitosti aj samotný zákrok. Kebyže sa vtedy rozhodnem inak ostanem na ulici sama s dieťaťom. Rodičia by ma odvrhli a ja by som to sama nezvládla. Keď som to neskôr povedala mame, tá mi to len potvrdila. Myslíte si, že je takéto riešenie lepšie? Priviesť na svet dieťa o ktoré sa nedokážete postarať a nedopriať dieťaťu podmienky, ktoré si zaslúži? Podstúpila som interupciu a neľutujem ničoho. Doštudovala som vysokú školu, našla si priateľa, na ktorého sa dá spoľahnúť a ktorému verím, našla som si úžasnú prácu a spolu s priateľom teraz budujeme spoločnú budúcnosť a spoločný domov pre rodinu. Nechcem si ani predstaviť ako by som dopadla, kebyže sa vtedy rozhodnem inak...
Preto dievčatá a ženy, ktoré sa pre interupciu rozhodnú podporujem a držím im palce! :)
Spomienky ostávajú aj bolesť v srdci, ale treba rozmýšlať hlavou a urobiť to čo je správne. Keby takto rozmýšlali viaceré ženy, detské domovy by nemuseli byť.