zdravim....prosim vas rodicov o pomoc....mam cca 50 rocnych rodicov.ja mam 21 viem viem je to vek uz normalny ale mna doma stale povazuju akoby som mala 15....sex je u nas zakazana tema a o ostatnych veciach ani nehovorim....mam vsak taky problem ze matka sa dozvedela ze spavam s priatelom....ma hrozny sok....neviem co mam s nou robit neviete dake rady ako jej vysvetlit normalne? u nas take ze som dospela neplati takze to mi tu nepiste prosim.neviem chova sa tak ze ju nechapem uplne odmieta sa so mnou o akomkolvek probleme bavit vzdy je presvedcena o jej pravde....dakujem:(
Problémy s rodičmi
anbelo, v prvom rade to, ako sa správa tvoja mama k tebe je kvôli nejakému JEJ vnútornému problému/zraneniu a možno ona si to vedome ani neuvedomuje ako zle sa k tebe správa. Nesnaž sa zistiť príčinu, tebe by to aj tak NEPOMOHLO. Skús si od nej držať mierny odstup - momentálne sa správa k tebe zraňujúco a ak sa ONA neuvedomí a nezmení, asi to tak aj bude. Ty by si sa mohla aj pokrájať a zlaté lupene z ruží jej sypať k nohám.. a na jej správaní by sa nič nezmenilo. Nemrhaj preto zbytočne energiou. Sústreď sa na priateľa, deculo... už ste samostatná, fungujúca jednotka :) a aj keď nejde všetko podľa plánu a s pomocou najbližších, dievča, napreduješ. Gratulujem, drž sa. Ale rozumiem tomu, že ti mama chýba a chcela by si s ňou vychádzať. Skús sa o tom najprv porozprávať s otcom, či nemá pocit, že je k tebe hnusná, odmeraná až zlá, že výrazne preferuje sestru a absolútne prehliada všetko čo si ty dosiahla (už nevysíš rodičom na krku, máš dlhodobý vzťah, budeš končiť VŠ..). Potom jej napíš list a všetko čo ti chýba - jej pochvala, uznanie, blízkosť.. - nie vyčítavo, ale tak, že nerozumieš tomu čo robíš zle a priala by si si vychádzať s ňou lepšie. Srdečnejšie. A daj jej ho prečítať v tvojej prítomnosti, aby ste sa mohli o tom porozprávať. Ak to s ňou nepohne, budeš sa musieť zmieriť s tým, že k tebe sa správa hnusne a naučiť sa ju mať rada aj napriek tomu. Nedovoľ, aby ti ona svojim hlúpym správaním kazila náladu, lebo máš oveľa viac dôvodov na radosť! Ak ťa zraní, vyplač sa, ale pusti to z hlavy von a viac NERIEŠ, NEPITVAJ, nevracaj sa k tomu. Správaj sa k nej ako k mame, ktorú ľúbiš, aj napriek tomu, že ona sa k tebe opakovane správa.. "divne". Chce to trochu tréning, ale dá sa to. Držím päste dievča.
Neviem ani ako na ňu zareagovať, ako sa s ňou rozprávať... niekedy, keď som prišla na návštevu, vyletela pre nič a nebavila sa so mnou, správa sa ku mne chladne, rozhovory vedieme len na neutrálne témy aj po dvoch rokoch a keď sa niečo stane, som tá najhoršia a najneschopnejšia a všetko je moja chyba. Keby aspoň neklamala o mne otcovi, on jej potom všetko uverí, aj keď to nie je pravda.
Keby prišla moja 17-ročná sestra, že ju ktosi nabúchal, a nevie kto, vzala by to lepšie, než keď som prišla ja po dvoch rokoch bývania s (už teraz) snúbencom... to je to smutné...
V škole uvidím, ako sa mi bude dať, dokonca mi tam aj vyučujúci, aj spolužiačky ponúkli pomoc, čo ma dosť podržalo.
Školu som v prípadných problémoch plánovala aj ukončiť a ísť pracovať a študovať externe, najmä kvôli peniazom, ktoré v škole nezarobím, ale naopak do nej každý deň vrážam.
Áno, raní ma to, a neviem, ako sa mám zachovať, keď sa mi mama potom ako ma pouráža po pol roku ozve, akoby sa nič nedialo.
Mrzí ma, že mi nikdy nezablahoželala, nepovzbudila ma (keď som zmaturovala, nič mi nepovedala, a dosť ma to zarazilo- vidieť spolužiačky, ako im rodičia gratulujú k zvládnutým maturitám a neskôr aj skúškam a na mňa sa pozrela, že načo jej to vôbec hovorím... )
Najhoršie je to, že mám ešte mladšiu sestru a k nej sa správa akoby bola poklad- stále mi ju dáva za príklad, keď niečo urobí zle zahladzuje to po nej, a urobili by pre ňu všetko... mama je len jedna, no tá moja o mňa veľmi nestojí a dáva to za vinu mne...
Anbelo, tvoja mama má problém zvyknúť si, že si už dospelá a samostatná a dokonca aj s problémami si dokážeš poradiť SAMA. Viem, že ťa to jej správanie zraňuje, ale na druhej strane, aspoň ti viac nekibicuje a nezneprímňuje život. Nechaj ju tak, možno ju to prejde časom (ale možno aj nie). Aspoň vieš, že na ňu sa spoľahnúť nemôžeš, tak ti pomôže otec a svokrovci. AJ ONA má právo robiť chyby, nikto neni neomylný a toto je jej slabá stránka.
Ako si zariadiš školu?
Z mojej skúsenosti viem, že keď sa moja matka dozvedela, že mám priateľa, bola ako pes a znepríjemňovala mi život všetkými spôsobmi, ako sa dalo. Mala som 20 a keď som bola niekde do ôsmej večera, vyvolávala mi aj 3-krát do hodiny. Potom to už bolo neznesiteľné, za všetko ma obviňovala, klamala otcovi, nazývala ma kurvou, klamárkou, dokonca tvrdila, že jej kradnem peniaze (ktoré potom našla kdesi u seba založené, s tým sa mu už ale nepochválila) a nakoniec prišlo aj na to, že jej mám platiť nájom a stravu (čo bolo nemysliteľné, pretože ma dokopala na výšku a jediný spôsob ako zarábať bola večerná brigáda, no ešte aj to jej prekážalo, keď som sa vracala neskoro večer, pretože som ju "budila"). Nakoniec mi povedala, aby som si spakovala veci a vypadla.
Samozrejme, po tom všetkom sa mi ozvala po mesiaci, no nezaujímalo ju, kde som a kam som sa podela.
Teraz bývam s priateľom, mám 23 a posledný rok školy pred sebou, no zistila som, že som v tom.
Slušne sme prišli k našim, že im to povieme, oco to bral v pohode, ale to, čoho som sa dočkala od matky, som nečakala: najskôr šok, potom výčitky a na druhý deň mi už len prskala do telefónu. Že sa nemám z čoho tešiť, že som len "šibnutá krava" a nedokončím teraz školu (ako keby mi s ňou ona niekedy pomohla). Po rozhovore s ňou som zložila telefón a asi hodinu som plakala. Myslíte, že toto je rodičovská láska? Povedala som jej, že teraz v prvom rade potrebujem byť v kľude a v žiadnom strese a kým do mňa neprestane skákať, nebudem sa s ňou baviť. Mesiac sa neozvala, po mesiaci mi napísala podráždenú správu, že keď na ňu zmením názor, mám sa ozvať. Ja neviem, čo si mám o tomto myslieť...
zufala0059
rodicia chcu svojim detom vzdy len to najlepsie.Mozno sa len boja,ze spadnes do kolobehu ppp a to by si asi ani ty nechcela.Kolko vazis a kolko merias?nemas podvahu?
Ahojte. Ja vám len tak na začiatok poviem, že ja nič iné od svojich rodičov nechcem, len aby boli taký ako kedysi. Môj problém je taký, že mi každý vravel, že mám menej jesť, (lebo som sa prežierala jak prasce), lebo budem tučná. Mala som toho dosť a začala som chudnúť. Verte či nie teraz som úplne iný človek. Stále chcú, aby som jedla a ja robím všetko preto aby ma nechali tak.No rodičia mi dali hranicu pod ktorú som vraj nesmela schudnúť, ale ja mám o 3 kg menej. Bohužiaľ to zistili a teraz ma stále sledujú. celé dni sú mi v pätách a nič iné neriešia iba čo a kedy zjem. Strašne mi to lezie na nervy a asi to dlhšie nevidržím. Najhoršie je, že pred mesiacom na narodky som dostala bicykel a nemôžem sa naňom voziť. Až keď tie 3 kg nepriberiem. ale čo mám robiť? Chcem sa voziť na bicykli, nechcem pribrať a hlavne nechcem byť celé tie dni sledovaná. S mojim otcom sa o ničom nedá porozprávať do všetkého úplne do všetkého zaťahuje mňa a jedlo. Ja už neviem ja chcem iba aby sa zmenili a ak sa nemienia zmeniť tak potom už nechcem žiť. a to myslím smrteľne vážne. Radšej smrť než toto! PORAĎTE MI PROSíM!!!
Nedá mi,aby som sa znovu neozvala z pozície tých rodičov. Ja patrím k tým tolerantným voči vlastným deťom,ale tiež ma to zaskočilo,to priznávam. No znovu poviem,keby som mala dcéru,tak jej radšej budem platiť antikoncepciu,ako sa báť,že nedoštuduje.Každý jeden rodič vidí to svoje dieťa ako dieťa,bojí sa oň,chce mu len to najlepšie. To,že to jeho dievčatko,či synček už sexuje určite rodiča prinajmenšom zaskočí,musí si uvedomiť,že sa stáva dospelým. Iné je,ak nemá ešte 18,ale to tu nechcem rozoberať. No chcem sa ozvať hlavne k tomu,ako poniektoré na nás,generáciu okolo 50 a viac pozerajú a pomaly hádžu všetkých do jedného vreca. Do vreca tých neschopných a blbých. Keď sme my vyrastali neboli počítače,nebol internet,mobily,programy v tv,bola len aká-taká literatúra v knihách,nie v časopisoch. Ale na druhej strane,nebol AIDS,neboli rozšírené tak pohlavné choroby,bola sociálna istota. A antikoncepcia pre mladé ženy? Zabudni,nebolo nič. Jedine prezervatív. Dnes si už 16 ročná môže dať predpísať tabletky. Nás by v tej dobe lekár hádam vyhnal z ordinácie.To bola jedna z príčin,prečo ženy rodili v mladšom veku ako teraz.Ale teraz je jednou z príčin, a to si myslím tou prvoradou, aj sociálna istota. Chcem len poukázať,že možno preto sa dnešní rodičia tak trochu boja.Ešte nemáte deti,ani len netušíte,aká je to obrovská zodpovednosť,ako to prevráti život na ruby. Aj vy zostarnete,budete v pozícii svojich rodičov.Teraz sa budete dušovať,že to,či ono robiť nebudete. Ale verte,že za nejaký rok na to sa pristihnete,že robíte presne to isté. A čo sa týka tej techniky,my sme v mladom veku nič také nepoznali,nemali sme možnosť. Dnešná generácia na tom vyrastá.Ja osobne s pc nemám problém ani vo svojom veku,bez pc a internetu si svoj život už predstaviť neviem,bez mobilu taktiež,mám aj mp3,foťák,upravujem,robím fotky,napaľujem cd,dvd. Takže ma to tak trochu vytočilo,že naša generácia má problémy s takýmito vecami.Môj vnuk chodí ešte len do škôlky,nevie čítať ani písať,ale vie si na pc nájsť čo potrebuje.Ja som sa to musela učiť,museli mi to deti ukázať,často som na prvýkrát nepochopila,ale verte,mozog stárne. A raz budú točiť hlavou aj vaše deti,či vnúčatá,ako to,že neviete obsluhovať to,či ono. Je to prirodzený kolobeh života. Ako napísala Silver,že je toto pre nás španielska dedina,ja by som sa jej spýtala,či dokáže urobiť takú sviečkovú na smotane s domácim knedlíkom,či dokáže urobiť fajnový zákusok,či tortu. Či toto je pre ňu ako sa povie,ľavou,zadnou...
Pre Silver:bohužiaľ nepatrím k tým čo sa so svojími rodičmi rozprávajú o sexe.Preto apelujem na všetkých rodičov,aby tak robili.Keďže som mnou sa takéto debaty neviedli,určite nebudem to isté robiť - tú istú chybu- aj pri svojich deťoch. Práve preto,že možno ani oni neviedli so svojími rodičmi takéto debaty a potom celá tá generácia tak vyzerala, že ste sa brali v 18 už zväčša tehotné (nie všetky samozrejme), nemali ste tie chyby opakovať aj u svojich detí. O tom to je, že by sa ľudia mali učiť na chybách svojich rodičov. Kto už má mať bližšie k svojim deťom ak nie ich vlastní rodičia? Snažíte sa poučovať, radiť, dirigovať a organizovať a nedokážete poradiť v tak prirodzenej veci ako je sex. Očakávate od detí, že sa prispôsobia, zmenia podľa vašich predstáv a vy nedokážete odstrániť ani taký nedostatok ako je ostych, aby ste sa s vašimi hlavne dcérami rozprávali o sexe a ochrane.
alica z filmov to urcite nemam, toho sa neobavaj. Ty zrejme sudis iba podla svojich rodicov a starych rodicov ako si o nich pisala.
pred 50 rokmi sa o sexe nehovorilo medzi rodicmi a detmi, coho sa maju mlady vvarovat. Ty patris asi medzi tych stastlivcov co sa mozu s rodicmi porozpravat a sexe a veci s stym suvisiace.
Nemyslela som, ze jedinec ma viac sexualnych partnerov naraz (cest vynimkam) Drviva vacsina rodicou vo veku 50 a vyssie sa nerozprava so svojimi detmi o sexualnej vychove, pretoze za ich doby sa o tom nehovorilo. zase hovorim alica: cest vynimkam. mlady sa medzi sebou o tom bavia, ale asi nie so svojimi rodicmi...