Asi nechceme deti. Ma to niekto podobne?

avonka

izaura, to beriem ak sa clovek na to neciti, trebars aj v 30ke alebo v inom veku.. to je normalne ze kazdy je zrely na to inokedy.Ale v tejto teme sa riesi ze vobec nemat deti.A to je podla mna uz dost silne slovo - povedat ze nechceme deti nikdy

technécium

prečo by som mal byť zhulený, láá láá láá tááá ta ta láá-chcel som si upratať izbu, lenže som...

izaura222

myslim ze cim vaiac ludi rozmysla nemat diet aja mam tridsat rokov tiez a co mam kamaratky tak zatial len jedna ma dieta a ostatne asi 4 az 5 tiez nejak nerozmyslaju zatial o detoch je to vec

nazoru mozno neskor ale nejak sa nikto do toho nehrabe aby mal dieta ja mam na to dva uhly pohladu jeden je ten ze mate dieta starate sa su to radosti aj starosti a zodpovednost a prinesu vam nieco nove do vasho zivota . Druhy pohlad je ten ze clovek sa este na to

neciti nechce sa viazat mat tolko starosti nemoze sa zobrat len tak ke dma dieta niekde vycestovat alebo ist len tak na dovolenku nemoze proste rozmyslat uplne spontane ze sa schyti a ide a je to hlavne aj o pohodlnosti clovek je volny robi si co chce

zodpoveda za seba sameho a tak moze aj konat v pripade ze mate dieta je to hlavne o dietati takze . A este jedna vec vela ludi deprimuje to ze aky je svet aj to ze co sa deje vo svete vela ich povie ze do takehoto sveta dieta neprivediem nie je dobre sa pozerat na vsetko pesimisticky treba byt realista moze sa stat hocico ale ak niekto nechce nasilu ho zbytocne tlacit do niecoho a potom pride dieta a to bude mat zo zivota peklo koli rodicom .

avonka

sara, mne to pride ako taky alibizmus tie tvoje dovody preco nechces dieta... tak si asi mala zit na marse... jednoducho svet je taky aky je, ale snad sa preto nevzdame deti... ako by to asi vyzeralo keby teraz vsetci odmietali mat potomstvo lebo je tu nasilie, taka ci onaka spolocnost??

sara

K téme:
Ahoj,

my sme s priateľom už 17-ty rok, ja mám 32, on tiež a takisto neplánujeme deti. Nič v zlom, deti sú krásne, mám ich rada, ale podmienky tohto sveta, resp. spoločnosti, v ktorej sme nútení žiť ma odrádzajú. Poviem to takto: Príliš si cením a vážim moje potencionálne dieťa na to, aby som ho priviedla na tento svet. Pre niekoho trochu divné, ale logiku to má. Kto z nás je tu na tomto svete slobodný a v bezpečí? Musíme chodiť do práce a drieť, mnohokrát len aby sme mali na základné prežitie, v školách aj všade narastá agresivita, násilie, neúcta k ženám a k prírode, nechcem sem doviesť len ďalšiu "pracovnú silu," lebo to v skutočnosti sme. Nemôžete si len tak povedať, že nepáči sa mi tento systém, ani táto chorá neoliberálna spoločnosť, pôjdem žiť do hôr, do súkromia, pokoja... Môžte? Nie. Musíme robiť len to, čo chce systém - domestikovať samých seba i naše deti podľa spoločenských predpisov a noriem. Mrknite sa len na názory učiteľa John- a Gatto, fakt úžasné prebudenie sa! Sem deti nechcem, príliš ich na to ľúbim...