Chcela by som sa s vami podeliť o skúsenosti s lekármi a nemocnicami. Už skoro rok som chorá, doktori si ma posielajú od jedného k druhému. Ani nevedia zistiť moju skutočnú diagnózu. Sú neochotní,povýšení a väčšinou ani nejavia najmenšiu ochotu pomôcť chorému, mám pocit, že sa chorého človeka radšej zbavia.A za to sú ešte aj platení. Môj posledný pobyt v nemocnici bol hrozný-šváby v kuchyni, kúpelne a wc v dezolátnom stave, nekúrilo sa, doktora vidieť bol zázrak, nieto ešte aby človeku pomohol. Načo si vlastne človek platí povinné zdravotné poistenie? Je to hrozné, česť doktorom-výnimkám, ktorých je na Slovensku veľmi, veľmi málo...
slovenskí doktori - hrúza
ludia, vy sa stazujete, ale to ste asi neboli u lekara v zahranici. som v Nemecku a je to tu hrozne. s 39 teplotou vas poslu do prace, PN maximalne 1 den. myslim, ze lekari na Slovensku pristupuju k pacientovi zodpovednejsie
môjmu chudákovi otcovi lekár povedal že má nádor na mozgu bez toho aby podstúpil akékoľvek vyšetrenia... diagnostikoval to len na základe otcových ťažkostí že mal časté silné bolesti hlavy... otec sa s tým nevedel vyrovnať a spáchal samovraždu... bolo to ale pred 20 rokmi
no. moje skusenosti - Imunologicka - bomba, cely zivot sa zaobera studioom svojho odboru, pomohla mi vzdy, ked som za nou prisla, vie neskutocne vela a zalezi jej na nas....
Zubar - detto, skvely clovek, zachrani ti zub aj keby neviem co bolo...samozrejme, ak sa to da....
Gynekolog - konecne za nieco stoji, teda teraz je to uz fajn, robi kadejake vysetrenia, pouci, poradi....je mily, mam ho tiez rada...
No ale nezmohla som sa na slovo, ked som bola na Hagoch v sanatoriu, pretoze som mala chronicke zapaly posvy..lezala som tam 10 dni na oddeleni, aby za mna dostali peniaze od poistovne, v lek. sprave som mala take subjekt. tazkosti, o ktorych som ani nevedela, napr, silne bolesti brucha apodobne...co uz 15 rokov nepoznam....liecila som sa tam na Candidu - hubu a zachody tam boli v takom stave, ze , dobre pocuvajte - zo stiem rastli huby, ale nie ze plesen, ale normlne desatcentimetrove huby, aj s klobucikmi....tak tam bolo vlhko...jednu noc bol silny dazd, tak sme vsetky, co sme tam lezali, pomahali sestre plachtami zbierat vodu z chodby, pretoze do zachoda sa liala cez strachu prudom.....ale paradoxom bolo prave to, ze som sa tam isla liecit pre chronicke problemy s mykozami a na oddeleni sme mali v podstate mnoziaren hub...., dalsia vec- sestry a lekari tam mali strasny pristup k pacientkym - no ale to asi preto, ze sme im nedali uplatok .....ale - klobuk dole, dali ma dokopy tak, ze som odvtedy v poriadku, takze to tam kazdemu odporucam, pretoze ak si dobre pamatam, tu strachu mali v plane opravit hned ako sme odisli.....takze vdaka Hagom a Prof. Adamovi mam po problemoch s kvasinkami, za co som mu neskutocne vdacna....tak tot moje skusenosti....
serenika a nemôžeš konkretizovať čo ti bolo?
ja si uz ani nepamatam, ze by niekto povedal alebo som sa niekde docital, tak tento lekar ma vyliacil alebo tento liek mi pomohol..
Ja len chcem pridat, ze som bol asi u 20tich "doktorov" a z toho boli 2 mi ochotni pomoct, ale bohuzial ani ti nevedeli ako.. a ku jednej tych 2 som isiel len na blink ta bola ozaj mila..
ale ostatok hanba!
ahojte všetci, takže ako som si myslela, viacero ľudí má podobný názor ako ja,asi na tom niečo bude... Žiaľbohu sa tým nič nezmení...Do mňa skoro rok pchali rôznorodé lieky a to aj napriek tomu, že tá skutočná diagnóza sa nenašla. Nič mi nepomohlo. Za to mi našli x ďalších ochorení, ale ani to neliečia-lieky na to nie sú, a ak aj áno, veľmi nepomáhajú... Naposledy som z nemocnice ledva došla domov, bola som na tom horšie, ako keď som tam išla.Takže po mojich bohatých skúsenostiach s modernou medicínou kašlem na doktorov a ich tabletky.Idem vyskúšať makrobiotiku a cchi kung. Počula som o ľudoch, ktorí mali nevyliečiteľné choroby a dostali sa z toho /nie vďaka modernej medicíne/...
potom som prichadzala s lekarmi do kontaktu nie kvoli mne , ale z inych dovodov a naucila som sa s nimi jednat.
Ak boli korektni a mali zaujem, bolo vsetko vporiadku ale ak nie, tak drzo slusne, aby pocitili, ze ak sa nebudu spravat , ako by sa mali, tak mozu byt nasledky. a ked bolo velmi zle jednanie, spomenula som si na ten moj zazitok a potom sa jednalo naostro.
Mne sa zase zda, že nech idem k akemukolvek doktorovi, nikto na mňa nemá čas. Zubarka, ešte sedím v kresle a už sestrička vola dovnútra ďalšieho a ja potom musím už len rýchlo ísť preč, a predtým samozrejme zaplatiť... Potom aj u svojej doktorky je všetko narýchlo, lebo tam ma plno ľudí. A to by som mohla menovať všetkých kde som bola, všade som cítola tu lekarovu nervozitu kde si myslí, že
" choď už preč, nemám na teba čas".
A ešte aj v nemocnici po operácii som sa cítila ako keby som tam bola navyše. A o doktorovi, čo ma operoval ani nehovorím ten aj zabudol na druhý deň že som bola pod jeho skalpelom. Potom mi rýhlo vypísal prepúšťaciu správu a už ho nebolo :) no ani som sa ho nestihla nič opýtať, lebo som tiež cítila, že na mňa nemá čas.
No "fajn" prístup všade.
ta ;ochota mala byt v uvodyovkach