ahojte. Mam taky mensi problem. Uz od detstva som bola strasne hanbliva, mala som stale len po par kamaratiek, ostatni sa so mnou ani nebavili, ani ja s nimi, nikdy som nebola nijak zvlast oblubena. Trva to dodnes. Moja najlepsia kamaratka si nasla nahrady za mna, byvame spolu na internate ale prakticky spolu uz niesme skoro vobec. V triede som vacsinu casu sama. Mam cudne obdobie uz velmi dlho a neviem ho prekonat, neviem sa s ostatnymi bavit, niesom spolocensky typ, nechodim po veceroch von, a ked aj ano, nezabavila som sa ako ostatny. Velmi ma to trapi, poradte mi prosim ako prekonat ostychavost a uvolnit sa a byt sama sebou? Mam pocit ze ostatnym pripadam nemozna a divna. Uz aj mouno vdaka tomu ze kreslim hrozne divne obrazky, na ktorych si vyburujem vlastny vnutorny nepokoj. Myslite ze by som s nimi mala zajst za psychologickou? Co mam robit? Lebo uz ma dalej tako nebavi zit-ako sama a ticha šedá myška!
som asi divna...
prepac ale naozaj si na tej fotke ,sa tam tvaris divne.nemas nmejaku krajsiu?ide z teba strach....nesnazis sa ne tej fotke niekoho napodobnit...z filmu:)?
ok uz viem
ako sa zobrazuje jej aadresa?tiez by som ti rada napisala
napisem ti na azet...
Katjas nechcem sa ta teraz nejako dotknut ale mala zmena by neuskodila ( pozrel som si tvoju fotku na azete a pripadas mi na nej temna, nebezpecna ako dievca z edemsovej rodiny ale ako vidim si ako kazda ina len hambliva). Tiez som bol ako ty tichy povedcinou som nemal kamaradou a ked hej tak som sa vzdy skamaratil a zastaval tych nevyraznych ako tych co sa hrali na machrov. O tej zmene sa mozeme porozpravat na azete ak mas chut.
poznam ten pocit...myslim si, ze som divna a trapna a ze ostatni sa zo mna len smeju...aka som nemozna...mam velmi malo kamaratok...2 z toho maju dobre srdiecko a nemyslim, ze by ma pred niekym ohovarali alebo sa mi vysmievali...myslim, ze ma beru taku aka som...ale s nimi sa stretavam len v skole...s dalsimi cestujem, lenze tie stratili moju doveru...nastastie mam spolusediacu a s nou mi je super...nemam problem s nou komunikovat...pre ostatnych ludi v triede som tusim len cudzi clovek, lebo ma poznaju tak na 30 - 40% a to je nic...moja zlatucka spolusediaca byva odo mna daleko, tak sa vidime len v skole...a keby nie priatela, tak aj ja kysnem doma a vonku nevyjdem...lebo by som nemala s kym...a keby som aj sla von s kamoskami, s ktorymi cestujem, nebolo by to ono, lebo sme rozne povahy a kazdy si predstavuje zabavu inak...a tazko sa mi zapaja do rozhovorov...:( nesmut katjas...nesmut...aj ked sa citis sama, nikdy niesi sama, lebo vzdy sa najde niekto, kto ta ma rad...nemusi to byt 100 ludi...staci ix zratat na prstox jednej ruky...to postaci...a vies, ze niesi cudna...lebo keby si bola vazne cudna, tak by si bola uplne sama...myslim teda, ze aj bez rodiny... zelam ti vela odvahy...:)) ta sa vzdy zide:)
presne tak som to myslela aj zazila.
:)))) drz sa!
dakujem ti pekne tatianka, urcite napisem, si velmi dobra!!! :-)
nevyhoviem, sinka, ale ma to aj tu dobru stranku: Viem, kto ma ma fakt rad. Lebo ti ti obycajni "stádičkoví" su falosni jeden ako druhy, klamu si navzajom. A tak mam svoje spriaznene dusicky a mame sa radi
