ahojte. Mam taky mensi problem. Uz od detstva som bola strasne hanbliva, mala som stale len po par kamaratiek, ostatni sa so mnou ani nebavili, ani ja s nimi, nikdy som nebola nijak zvlast oblubena. Trva to dodnes. Moja najlepsia kamaratka si nasla nahrady za mna, byvame spolu na internate ale prakticky spolu uz niesme skoro vobec. V triede som vacsinu casu sama. Mam cudne obdobie uz velmi dlho a neviem ho prekonat, neviem sa s ostatnymi bavit, niesom spolocensky typ, nechodim po veceroch von, a ked aj ano, nezabavila som sa ako ostatny. Velmi ma to trapi, poradte mi prosim ako prekonat ostychavost a uvolnit sa a byt sama sebou? Mam pocit ze ostatnym pripadam nemozna a divna. Uz aj mouno vdaka tomu ze kreslim hrozne divne obrazky, na ktorych si vyburujem vlastny vnutorny nepokoj. Myslite ze by som s nimi mala zajst za psychologickou? Co mam robit? Lebo uz ma dalej tako nebavi zit-ako sama a ticha šedá myška!
som asi divna...
Ahoj, mala som podobny problem- vlastne ho aj mam. Mam 20 rokov a nikdy som nemala najlepsiu kamosku viac nez 1 rok, nerada som sa bavila s ludmi, pripadala som si skareda. Korenilo to v tom, ze ked som bola mala tak sa mi vsetci smiali- mala som kratke vlasy kvôli alergii a vyzerala ako chlapec. V 9.tke som si ich nechala narast dlhe a tym mi narastlo sebavedomie. Zrazu ma chcelo vela vela chlapcov a tak som opat nemala kamaratky´- uprimne. Nasla som si chlapca, sme spolu 5 rokov, som na VS a vsetko sa zmenilo, mam aj zopar super kamaratiek, som otvorenejsia, no aj tak mi trva velmi dlho kym s niekym zacnem komunukovat a verit mu.Som uz taka. Rada ta pomozem, napis ma na mail tatiana1907@zoznam.sk a ja ti isto odpisem a spolu najdeme riesenie. Vela stastia. Tatiana
no ked poznáš nepriatela dá sa lahsie bojovat a ozaj tí čo majú spoločnú strunu sa najdu takze fakt bez toho ne a bude dobre
to su ti,ktori su z ineho cesta a ti hladaju takych ako su oni.nikdy nevyhovies vsetkym.
proste mam v sebe este vzdy zakoreneny strach z odstrcenia, ktory zazivam casto,uz dlho, ktory musim prekonat
ahoj damaxy. Asi viem kedy som urobila chybu. Myslim ze to bolo vtedy ked som nastupila na strednu skolu. Bolo to pre mna tazke, hrozne som sa toho bala - internatu, novych ludi a tak. Doteraz som mala svojich starych kamaratov, s nimi to bolo fajn, zabehnute. Velmi ma to desilo ze budem musiet znovu zapadnut do uplne ineho kolektivu, bala som sa ze si nikoho nenajdem. Mala som len 14 rokov. Ale nakoniec to dopadlo fajn, zopar velmi dobrych kamaratov. Akurat mam pocit ze ostatni ani nestoja o to aby som sa im coilen pozdravila, nepoznaju ma.
katjas zacala si sa velmi pozorovat a neviem prečo len v negatívnom zrkadle.to vyhod ved si mlada a chces niečo dosiahnut,mat priatelov vediet sa bavit pekne sa obliekat.Ano niekde si urobila chybu a potom si zacala pozorovat len ako vsetko robis zle.takze sa vrat k obdobiu ked bolo dobre a porozmyslaj o tom dievcati pred tým čo ho bavilo comu sa venovalo.Myslim že ešte nie si tak zle aby si musela hladat odbornu ppomoc ale ked pride tá chvila tak ju vyhladaj.a to ze na diskotekach sa nepredvádzas a nepijes a nevykrikujes neznamená ze sa nevies zabávat .zábava je vlastne uvolnenie odreagovanie,niekomu na to stací kniha alebo pobehat po stadione.Nemusís sa na nikoho podobat a nejdi vlastnu cestu.Ved asi maš predstavu o statnom cloveku.No a naplnit to môžeš len ty nie hned ale postupne.takze najprv sa pobav s predponou ne a prestan ju poružívat uvidiš ako to rozjasnie okolo teba.
hlavne je,aby si sa skamaratila s tymi,ktorych si pre nieco vazis a cenis.lebo vzdy tu budu taki,ktori jednoducho ignoruju normalnych ludi a tych,co s nimi nejdu ako stadecko za povrchnymi zabavkami.ty, ak si umelecko zalozena,tak si hlboky clovek a prirodzene budes takych ludi pritahovat,s ktorymi si mas o com povedat.len aby si si bola ista prave kvoli tymto ludom.
samozrejme,rozpravaj sa,mozno zacni v mensej spolocnosti, pytaj sa, zaujimaj sa o pocity,nazory inych a uvidis. ludia radi rozpravaju o sebe,tak sa otvoria a bude to lepsie.
pa
mate pravdu, asi je to len pocit. Mala by som sa spamatat, mam uz predsa 17, je nacase zbavit sa hanblivosti! Naberiem odvahu a budem kecat a kecat, aj ked to asi bude trochu od veci, ale aspon sa o mne ostatni dozvedia trochu viac. Ked budem pozitivna k okoliu bude aj okolie ku mne. A postupne sa mozno skamaratim s ludmi ktori si o mne doteraz mysleli ze som blba. A postupne sa osmelim a prestanem byt taka hanbliva. Co si o tom myslite?
presne je to tak.poznam dost takych ludi.aj ja mam taku povahu a tiez som radsej doma a venujem sa svojim zaujmom,a nie po baroch ani disco nie je moj styl.mam podobne zaujmy ako ty,malovanie,pisanie...tvorenie.to sme asi take povahy,ale nesmieme sa presvedcit o tom,ze mame mensiu hodnotu ako ini,aj ked nam to snad niekedy niekto da najavo.alebo si to myslime, pretoze dnes su in humorni,spolocenski a casto aj taki,ktori radi travia cas v partiach v baroch alebo krcmach.
ale vysledok,kt.sa prejavi po par rokoch je taky,ako si napisala.
avsak kazdy potrebuje par dobrych priatelov,a ak sa ti to nejako vymklo z ruk,tak chod k psych.lebo samemu je tazko,hoci ma dost zaujmov.pa
mozno je to naozaj iba tvoj pocit, mozno iba postaci sa s nimi iba trochu viac bavit. a urcite si najdes nejaku spriaznenu dusu. je lepsie mat jednu dobru spolahlivu a chapavu kamosku ako 1OO dobrych nespolahlivych a nechapavych. moj nazor. drzim ti palce, len neklesaj na duchu a ver si.
