som asi divna...

Príspevok v téme: som asi divna...
katjas

ahojte. Mam taky mensi problem. Uz od detstva som bola strasne hanbliva, mala som stale len po par kamaratiek, ostatni sa so mnou ani nebavili, ani ja s nimi, nikdy som nebola nijak zvlast oblubena. Trva to dodnes. Moja najlepsia kamaratka si nasla nahrady za mna, byvame spolu na internate ale prakticky spolu uz niesme skoro vobec. V triede som vacsinu casu sama. Mam cudne obdobie uz velmi dlho a neviem ho prekonat, neviem sa s ostatnymi bavit, niesom spolocensky typ, nechodim po veceroch von, a ked aj ano, nezabavila som sa ako ostatny. Velmi ma to trapi, poradte mi prosim ako prekonat ostychavost a uvolnit sa a byt sama sebou? Mam pocit ze ostatnym pripadam nemozna a divna. Uz aj mouno vdaka tomu ze kreslim hrozne divne obrazky, na ktorych si vyburujem vlastny vnutorny nepokoj. Myslite ze by som s nimi mala zajst za psychologickou? Co mam robit? Lebo uz ma dalej tako nebavi zit-ako sama a ticha šedá myška!

katjas

tish:Dufam ze to takto vyjde:-) To potom ani nemusim nic riesit. JA sa len chcem trochu viac zaclenit do spolocnosti lebo pre moju tichost sa citim byt casti vystrkana. Mam pocit ze ma nepocuvaju

tish

rob to co ta bavi, nemusi to byt to co bavi ostatnych. a hlavne sa tym netrap. a to co si napisala pred chvilou je zvycajne aj pravda.

katjas

dakujem, mas pravdu, nie som so sebou spokojna, to mi hovorila aj mama. Mam sa venovat naplno skole a svojmu talentu, pracovat na sebe a tak...To aj robim. Som stastna ked tvorim, kresli, malujem... Asi je to lepsie ako vysedavanie v baroch s bohviekym! Mozno sa mi to nakoniec vyplati! Ti skusenejsi-starsi mi hovotia ze ti, ktori boli sede mysi,sa nakoniec presadili a ti ktory boli "hviezdami" v kolektive, ze z nich nakoniec nic, lebo celu svoju mladost premrhali.

duna7

sinka má pravdu, choď ku psychologičke. Ja som tento istý problém neriešila. Na škole mi stačili dve kamarátky. Potom sme sa už nestretli. Doteraz mi stačili deti, ale už sú dospelé a nemajú pre mňa čas. Som sama. Najskôr nie si divná, len sa musíš naučiť komunikovať s ľuďmi a nehanbiť sa zapojiť do kolektívu. Je to ťažké, ale psychologička ti bude vedieť pomôcť.

sinka

chod ku psychologicke,ked to sama nevies zmenit a vadi ti to v spolocenskom zivote. mozno si poznacena niecim z detstva alebo sa potrebujes uistit,ze kazdy je iny, v tom problem nie je.ale problem je v tom,ked sami nie sme spokojni so sebou a tym si to zhorsime a budeme sa spravat tak,ze ani druhi uz s nami nebudu spokojni.ja som tiez introvert a hanbliva,a ked som z toho bola deprimovana,tak to bolo este horsie.teraz som sa vyrovnala s tym,ze som aka som,nemôzu byt vsetci vyrehotani a v spolocnosti ako ryba vo vode, tak sa citim lepsie a mam aj dost priatelov.
psychologicka pomoze,pohovorite a presvedcis sa o vlastnej hodnote,nech uz si akakolvek.