ahojte dievcata.
bojujem s ppp uz rok a pol...konbinovana..anorexia..bulimia.ale som skor bulimicka,pretoze nedokazem nic nejest viack ako dva dni...:(
ja len...ze ma tento zivot ubija!!!!!
ja nechcem zit.....bola som sa aj liecit...
myslim ze mi to pomohlo,som natom omnoho lepsie,zvracam ovela ovela menej,skoro vobec,ale taha ma to,a strasne na to myslim.strasne sa ovladam..
lenze ja som prisla nato,ze z toho mam depresie...presne z toho..ze nezvraciam a priberam...
u psychologicky tvrdim ze som velmi stastna ked nezvraciam..ano som...ale som zaroven nestastna ze priberam,,,
baby..ja som v tom este stale zamotana..ja neviem co chcem...
chce sa mi plakat...mam chut pojest vsetky antidepresiva...a minimalne si dorezat cele ruky..zvladnem to???
PPP preco mi to robis??
Ahoj,anjel s.,asi chápem ako sa cítiš. Aj ja mávam dni, kedy rozmýšľam, či môj život má zmysel, trápim sa s 3p už hrozne dlho- sú to roky. Kedysi som neriešila, čo bude neskôr, tak som nejako dúfala, že to samo prejde, že z toho vyrastiem. Teraz som na tom síce s 3p oveľa lepšie, veľa vecí sa zlepšilo, ale mávam aj tak občas pocit, že sa z toho už nedostanem. Chcem Ti napísať, že nie si sama s takými pocitmi,že sa nevzdávaj, a vždy si pripomeň dobré dni, pekné zážitky, na ktoré často ja zabúdam, keď je horšie. A poplakať niekedy pomôže, uľaví sa Ti, ale dlho sa neumáraj, skús sa prejsť,ísť medzi ľudí, kamarátov-dobrá nálada je chytľavá :-), urob niečo pre seba, napr. si niečo pekné kúp-pozeraj na seba láskavejšie a s pochopením.
Keby Tvoja mamina vedela o tvojich vnutornych uvahach o peniazoch z jej penazenky a Tvojom skutocnom rozhodnuti nic take neurobit, bola by urcite stastna a povedala by si "Ta moja babulka je fakt dobra a v zivote bude hrat fair play". Tento pocit Tvoja mamina poznat nikdy nebude /aspon dufam, ze tento "napad" nikdy neuskutocnis/, ale moze vidiet Tvoje uspesne krociky a aj pre nu to bude uzasna podpora, to mi ver.
Ahoj /dnes bez oslovenia/,
je dobre, ze nerobis veci na pokyn inych, ale sama rozhodnutia zvazujes. To neznamena neurobit to, co nam ini radiaz principu, ale uvazovat o navrhoch a hladat v nich pre seba tie plusy. Mam otazku : preco Tvoji odbornici o Tvojich trapeniach a pocitoch, ktore mas casto doma, nevedia? Dolezite ako porazit PPP je byt uprimnou a vsetko si otvorene a pravdivo pre seba nazvat. A odbornici Ti v tom maju pomahat. Ak Ta celkom nepoznaju, ak do Teba "nevidia", tak aj oni sa pohybuju v nejakych polopravdach...skus to pri najblizsom rozhovore so psychologickou. A plac je normal, patri k odkryvaniu nasho vnutra, tak ako aj smiech, ked mame radost. Rada by som Ti na dnesny den odporucila PRIMNOST a OTVORENOST voci sebe samej a vyuzi k tomu aj odbornikov, pojde to :o). Pekny dnik
ahojky
vies,ja uz neviem nacom som..fakt to neviem..nie raz mi prebehne rozumom otazky,ci sa toho chcem zbavit..:((pretoze si planujem zvracanie,situacie ako oklamat mamu..nie vzdy sa mi to podari..dokonca som taka blba ze som chcela maminke ukradnut s penazenky peniazky na laxativa...mne peniaze mamina nedava z toho dovodu ze sa boji omna aby som si nekupovala hluposti...
nastastie,laska k nej a to ze si ju velmi vazim mi nedovolila urobit nieco take...
ale som velmi sprosta,,,nemozem takto rozmyslat predsa...mam strach ze sa na tieto chodnicky vratim opät...
strach...ale zaroven radost,ze schudnem :(((
mne povedala psychologicka,aj psychiatricka ze uz vyzeram ovela lepsie ako predtym..takze mam asi aj veselsie oci...ja si to velmi neuvedomujem..ale moje oci su vecne plne slz...moji odbornici otom nevedia..nehovorim im otom ako sa doma trapim,ako rozmyslam,ako placem...
pretoze placem tam u nich...tam sa mi vzdy podari vypustit emocie...
a zmenit nick???vies,neviem ci ho menit chcem,momentalne som v takom rozpolozeni ze nie:(
Ahoj,
viem, ze si statocna a musis aj vytrvat, oplati sa Ti to. Podme sa porozpravat nie o tych rebrach - ci ich vidno alebo uz nevidno - vsetko je relativne. Ale o ociach. Vsimas si ich? Predtym, ako si bola na dne a aj teraz? Asi ani nie, ale oci su nasim zrkadlom, prezradia nas /nie rebra :o)/. URCITE by si postrehla aspon malicku zmenu, aspon niekedy. Mne staci vidiet pohlad a viem, ze dievcina ma PPP - oci su smutne, presmutne, bez zivota. Ako bude PPP ustupovat, tak sa meni aj pohlad, stava sa pokojnym, radostnym, aj smutnym ale nie plnym beznadeje. Skus sa sustredit na Tvoje oci, urcite su krasne ale bez PPP budu plne zivota. Velmi Ti taky pohlad prajem mat a Ty ho budes mat, lebo chces byt zdrava :o). Ozaj a ten nick neupravis??? Potesila by si ma :o)). Ved Anjelik je krasny nick a nieco z toho Tvojho si nechas :o) /nie smrt ale neznost/
alternativka...
tak trosku si ma trafila...
ano..rozmyslam o smrti..uz mam do konca vsade popisane,po tele po zositach,knihach proste vssade kde sa da slova:smrt,fat,death,a podobne..dokonca rozmyslam ze si to do ruky nie napisem ale vyrijem...
som chora...bojujem..a myslim ze dost statocne..tesi ma ze robim pokroky...ale vies co ma stve??
ze ked sa pozriem do zrkadla nevidno mi rebra,tak ako pred liecenim..to!!!!
vzdy ked si nato spomeniem,mam chut,akoby prestat bojovat...ale do nemocnice ist znova nechcem:((
preco je to tak strasne tazke?preco preco???????
Ahoj Anjelik,
teda takyto nick nemas, ale ten Tvoj priam sepka Tvojmu podvedomiu, o com ma uvazovat...neuvazujme o smrti, ved zit je uzasne, hoci aj s kopancami a padmi, tak zijeme vsetci a je to uzasne. Nepoznam Ta /alebo ano?/, ale mozno robis chybu v tom, ze nieco "hras" - sebe, psychologicke a aj tej svinuche PPP. Skus sa u psychologicky otvorit, viac sa sustred v rozhovore s nou na to, ze "...ale som zaroven nestastna ze priberam", mohla by Ti dat navod ako to prelomit. Urobit ten zlom musis ale Ty sama. Sama vidis, ze robis pokroky, hoci krociky od PPP su niekedy male a pomale - aspon podla zelania bojovnicky. Ale su a tym mozes PPP znicit. Verim, ze si pozeras aj temu "Anorexia, bulimia - boj vyhras",treba bojovat a budes zdrava :o)
Ahoj Anjelik,
teda takyto nick nemas, ale ten Tvoj priam sepka Tvojmu podvedomiu, o com ma uvazovat...neuvazujme o smrti, ved zit je uzasne, hoci aj s kopancami a padmi, tak zijeme vsetci a je to uzasne. Nepoznam Ta /alebo ano?/, ale mozno robis chybu v tom, ze nieco "hras" - sebe, psychologicke a aj tej svinuche PPP. Skus sa u psychologicky otvorit, viac sa sustred v rozhovore s nou na to, ze "...ale som zaroven nestastna ze priberam", mohla by Ti dat navod ako to prelomit. Urobit ten zlom musis ale Ty sama. Sama vidis, ze robis pokroky, hoci krociky od PPP su niekedy male a pomale - aspon podla zelania bojovnicky. Ale su a tym mozes PPP znicit. Verim, ze si pozeras aj temu "Anorexia, bulimia - boj vyhras",treba bojovat a budes zdrava :o)
tak si nájdi aj nejakú záľubu, napr kulinárstvo a tak- bude to stále jedlo ale dáš mu iný význam, proste ho budeš ochutnávať len v malých množstvách a často a nebudeš ho brať ako tvoj deficit krásy, dáš mu iný zmysel, a tá záľuba sa musí týkať jedla, chápeš, musíš sa svojmu démonovi postaviť, ale len tak vyhráš, ak sa mu postavíš v tom čo neočakáva a to je jedlo- chápeš