Pocit zbytocnosti, depka - neviem z nej von

¤#× . Dik že si reagoval. Z mojej strany to bol doteraz monolog. Ale pomohol mi aj ten. A tvoja odpoveď ešte viac. Ale budem Ti odporovať, ja nebudem mať vnuka ale vnučku, nemam to potvrdene, ale to tak cítim. Myslím si že v tomto vzťahu určite mať problem nebudem, bojim sa len o dceru. Indície proste hovoria že ak zostane pri svojom partnerovi tak bude mať ťažký život.. A to vôbec zo mňa nehovorí žiadna zatrpknutosť, z toho som sa už ja dostala. Ale ide proste o to že on ju udrel už pred tym ako to dieťa čakala a ona hlupaňa to ospravedlňuje tým, že to bolo preto že ju lúbi a preto že na ňu žiarli a že si to vlastne zapríčinila sama, lebo bola na káve so svojím bývalým spolužiakom. Tak chápeš kde ja mám svoj problém? Moja dcera natrafila na takeho isteho hajzla ako ja pred 23 rokmi, a obhajuje ho presne tak ako ja svojho ex. predtým. Tak preto tá moja "depka".

Knižku od L.Hay- ovej aj ja zbožňujem.Pred šiestimi rokmi som mala veľký zdravotný problém /nie psychický/ a táto knižka mi veľmi pomohla.Vrelo doporučujem!

ja som tuto situáciu tiež zažila a došlo to tak daleko,že som vyhladala odbornú pomoc -psichyatričku,dala mi lieky ktoré stále užívam.Odvtedy sa mám velmi dobre je pravda,že som zmenila aj zamestnanie,na novom mieste sa mi velmi páči a som spokojná. prečitaj si knižku od Luise Hayovej- MILUJ SVOJ život

Skús nepozerať na dcéru cez svoje zážitky. Každá z vás má svoj život. Skús sa tešiť aspoň z niektorých vecí, ktoré tešia tvoju dcéru.
Aj na to dieťa sa teš. Lebo ak ostaneš len v tom svojom trápení, tak ho prenesieš do vzťahu k svojmu vlastnému vnukovi. Budete si cudzí a ťažko si budete hľadať cestu k sebe.
Viem o čom hovorím.

Ja som tiež nenavštevovala taketo fora. Tiež som na pokraji zúfalstva ale do dnes môžem kľudne prehlásiť že to nie je žiadna depresia, proste len dočasne neriešiteľné problémy ktoré ma dostávajú do kolien.Tiež sa mi nechce chodiť do spoločnosti, dokonca nezdvíham telefóny, ráno vstanem z postele a presuniem sa k telke a dokonca zanedbávam svoje pracovné povinnosti. Ja síce nemám komu dať výpoveď, pretože som na voľnej nohe, ale asi by som tiež potrebovala hodiť niekomu papier na stôl že končím a dávam výpoveď. Ale bohužial môžem to adresovať len sama sebe. Takže medzi riadkami si mohol pochopiť, že medzi mojimi zlými a ešte horšími obdobiami som sa postavila na vlastné nohy,podotýkam sama! čo mi možno veľa ľudí ktorí nevedia o čom to je môže závidieť, ale dnes neviem či je to výhoda. Bolo by pre mňa tiež lepšie hľadať východisko v tom že ja som chúďa, a neviem kde a ako, ale bohužial nemôžem si to dovoliť. Prašulky a zodpovednosť proste nepustia. A ja nemám zodpovednosť len sama za seba ale aj za svoje nešťastné decko, o ktoré sa budem musieť starať ďalej aj keď som si myslela že ten tlak už raz skončí a aj o jej potomka. Práve som prezradila čo som tajila. Ale nevadí. Tiež to potebujem dostať zo seba ako aj Ty.Tak čau a porovnávaj.

¤#× a vieš čo je najhlupejšie? že ja do dnes zdvíham ego svojmu pripečenému ex aby som v ňom aspoň po veľa veľa rokoch prebudila jeho hodnoty ( ktoré má ale sú veľmi potlačené), pretože ako otec nebol chrapúň ale ja stále pracujem v kontakte s ním na tom, aby nezabudol že má dieťa a sem tam prejavil účasť. Tak keď Ti pomôže toto moje vyznanie, tak budem rada.

¤#× Som rada že si konečne ožil. Sme asi jedna veková kategoria, a ak si čítal pozorne, tak aj ja mám niečo za sebou. Dozeraz síce neviem či Ty si ten chlap s veľkým CH alebo ten hajzlik od ktoreho sa niekto konečne odpútal, tak nečakaj že budeš odo mňa čakať. ovácie. Proste nech je to akokoľkevek, držim Ti palce. Ja do dnes komunikujem s mojím slávne neslávnym bývalým manželom pretože máme spolu dieťa aj keď to dieťa je už dospelé a má 21 rokov. Ale bohužial ono je príčinou toho že som navštívila túto stránku. Nedroguje, nek...vi sa,(je to dcera) ale proste riešime veľmi boľavé veci. Do teraz bolo všetko v poriadku, ale proste prišla situácia ktorú teraz nechcem opisovať a mám veľký problém vyrovnať sa s tým. A ver mi, je to pre mňa väčší problem ako v minulosti s mojim byvalym pretože vtedy bolo rozhodnutie na mne ale dnes sa musím prizerať na to, ako si moja naivna dcera kazí život a ja ako zrelá žena to vidím že nasleduje v mojich šlapajach a neviem jej dohovorit pretože ma nechce počuvať. A vieš si predstaviť ako to veľmi bolí? Ale ja dnes už nerobím len to ako som ponukala iným v mojom manuali že nech skúsia písať len do Wordu, pretože ide o nich, ja dnes "píšem" adresne a bojím sa že stratím vlastné dieťa, pretože na ňu dnes tlačím. Nikomu neprajem aby musel riešiť taketo veci. Ale bohužial. Môj bôl sa asi neskončil len na chvíľu sa prerušil. Tiež by som mohla dnes vyplakávať nad sebou, ale dnes už ja viem že to mi nepomôže. Vieš aj mne pomohol Tvoj príbeh. Tak trochu. Tiež som sa trochu pozviechala. Tak sa drž .

a ešte niečo príjemnejšie o mne, to čo som pred necelým týždňom nadviazal kontakty, tak včera večer som už s nimi posedel pri poháriku dobrého vínka ...

mama2,
áno, to čo som uviedol naozaj nie je normálne. Je mi ľúto, že som sa dopracoval až do toho stavu. A nevedel som ani ako z toho von. Šťastie, že som začal čítať tieto fóra. Nikdy predtým som žiadne fóra nečítal. Je tu popísaných príliš veľa osudov, mohol som porovnávať, vyhodnocovať ... Ani som si neuvedomil ako, ale začal som sa zaoberať inými ľuďmi a nie len sám sebou. Robia to tu viacerí a to je dobre.
Už som sa prestal obviňovať zo všetkého, čo sa mi kedy stalo. Tú čiaru musím urobiť. Jednoducho to musím brať ako fakty, ktoré sa stali. Možno by sa hodil iný pohľad. Uvidím neskôr.
Ale čo sa týka liekov - zistil som zaujímavú vec:
nikto z tých, ktorí na tomto fóre udávajú, že berú lieky sa od nich nedokázal definitívne odstaviť. Vždy prišla nejaká chvíľa, kedy sa musel k nim vrátiť. Dokonca niektorí prešli na drogy. A to je ešte horšie. Možno, že som niečo prehliadol, pri tomto množstve príspevkov je to ľahko možné. Ale takých prípadov asi veľa nebude.
Viem, že zo všetkého sa nedostanem, ale život si spravím aspoň prijateľnejším.

depka - vieš lúbiť niekoho je strašne super. Ja som tiež ľúbila jedného idiota ktorý to len využíval, bol na mňa grobian, porodila som mu krásne zdravé dieťa a ja z mojej veľkej lásky som dobrovoľne podstupovala ponižovania a aj fyz. aj psych. týrania. A podstupovala som to veľa rokov. Neskôr už nie veľmi dobrovoľne, ale bola som v už takom stave že som ani nevedela odporovať. Ty buď rada že si nenatrafila na takého debila ako ja ale predpokladám na trochu čestnejšieho chlapa, ktorý sa aspoň vedel rozísť . Keď si pozorne čítala, mohlo to dopadnúť aj inak. Ja osobne dnes mám nový vzťah s mužom ktorý za to stojí a čo sa týka partnerského vzťahu mi je dobre. Neboj aj Ty raz takého nájdeš. Ja som tiež dlho čakala. A láska kvitne v každom veku. Na to nezabúdaj.Dufam že Ti pomôžu moje osobné skúsenosti aj keď len v skratke.